Uganda je skutočnou perlou medzi africkými krajinami. Leží uprostred Afriky a je jej skutočným centrom. Leží na brehu najväčšieho afrického jazera, preteká ňou najdlhšia rieka sveta, pretína ju najväčšia priekopová prepadlina na Zemi, vystupujú tu jedny z najvyšších hôr kontinentu. V džungli žijú šimpanzy aj horské gorily, v národných parkoch sa preháňajú antilopy, prechádzajú sa tu slony a žirafy a na všetko dohliadajú levy a leopardy. Krajina je domovom milých ľudí rôzneho etnického pôvodu a je v tomto ohľade veľmi rozmanitá. Ešte stále váhate?
1. deň:
Odlietame do vytúženej exotiky. Čaká nás nádherných 11 dní v krajine, ktorá ešte turistami nie je tak vyhľadávaná ako susedná Keňa, má však ohromný potenciál. Ponúka všetko od klasického safari, cez jedny z najvyšších hôr Afriky, pralesov, milých ľudí a mnoho ďalšieho. Prečítajte si o najzaujímavejších miestach krajiny.
2. deň:
Pristávame v Entebbe, meste takmer na rovníku, na okraji jazera Viktória. Po prílete sa stretneme s našim miestnym sprievodcom a šoférom a presunieme sa 15 minút z letiska do malého prístavu Nakiwogo. Nalodíme sa na miestnu kompu a preplavíme sa do prístavu Buwaya. Plavba trvá približne 10 minút. Po vylodení nás čaká ďalších 10 minút do našej lodge. Oddýchneme si v príjemnom prostredí po lete z Európy, osviežime sa v bazéne a ochutnáme prvé „ugali na samaki“ (kukuričná kaša s rybou). Viktóriino jazero je známe svojimi rybami a tak na jedálnom lístku v reštaurácii nebude určite chýbať. Bývanie uprostred lesa neďaleko jazera je očarujúce. Pokiaľ by let pristál vo večerných hodinách, prespíme v hoteli neďaleko letiska a kompou sa preplavíme za dobrodružstvom nasledujúce ráno.
3. deň:
Zobudíme sa za zvukov prírody a hlavne milých opíc – mačiakov čiernolícich. Po týchto opiciach je lodge pomenovaná – v jazyku buganda sa mačiak povie Nkima. Sadneme do malých člnov, ktoré nás zoberú na zaujímavú plavbu po tejto bažine. Mokraď začala miestna komunita pred viacerými rokmi chrániť a výsledok je, že sem chodia nadšenci prírody hľadať jedného z najzaujímavejších vtákov sveta. Okrem množstva iných, práve tu žije ohrozený člnozobec. Tento úchvatne a prehistoricky vyzerajúci vták bol pôvodne zaradený medzi bociany, nakoľko jeho stavba tela pripomínala práve mohutného bociana. Genetické výskumy ukázali na príbuzenský vzťah s pelikánmi a je zaradený do skupiny pelikánotvaré (Pelecaniformes). Žije ukryto v bažinách Ugandy, Rwandy a Tanzánie, s ojedinelým výskytom od Zambie po Južný Sudán. V zajatí sa chová relatívne ťažko a tak pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí je jedinečný zážitok. Sú plaché a tak je treba byť pripravený na 1-2 hodinovú plavbu s možnosťou ich zahliadnuť. Práve mokrade oblasti Mbamba sú jedným z najlepších miest na ich pozorovanie a je tu veľmi veľká šanca že ich nájdeme. Miestni sprievodcovia poznajú ich obľúbené miesta, kam po ránu chodia loviť ryby a po daždi si sušiť perie.
Po plavbe, a veríme že aj po úspešnom foto-love, nasadneme do nášho auta a odvezieme sa do horského, hmlového pralesa s národným parkom Kibale, ktorý je považovaný za hlavné „mesto“ primátov. Žije ich tu totiž až neuveriteľných 13 druhov. Takáto rozmanitosť nie je známa zo žiadneho iného miesta na Zemi. Žije tu aj jeden, za ktorým sme sa sem vybrali. Dnes si po poldennej jazde autom oddýchneme a pripravíme sa na zajtrajší krátky trek.
4. deň:
Oči otvoríme za zvukov a vône divočiny. Naša lodge sa nachádza na okraji národného parku Kibale, ktorý je rozlohou menší ale čo sa týka zvierat, je veľmi významný. Na rozlohe 795km2 a v nadmorskej výške 1.100 - 1.590 metrov nad morom tu žije 13 druhov primátov vrátane šimpanzov učenlivých. Tých je v tomto parku približne 1.450, čo je najväčšia populácia vo východnej Afrike. Okrem šimpanzov tu žijú mangabeje, mačiaky, paviány, guerézy a aj nočné komby a poto. Celkovo tu narátali viac ako 70 druhov cicavcov. Žijú tu slony pralesné, ktoré sú odlišným druhom ako tie zo savany. Majú menšie uši, kly smerujú nadol a celkovo majú menší vzrast, aby sa mohli predierať hustým porastom. Savanové slony sem prichádzajú migračným koridorom z národného parku Queen Elizabeth, byvoly sú tu doma. So šťastím sa dajú vidieť aj sitatungy, prasatá pralesné alebo plaché a nočné leopardy. V korunách stromov nájdete 375 druhov vtákov vrátane viacero endemických a vzácnych druhov. Motýľov tu napočítali viac ako 250 druhov a tak aj milovníci lietajúcich kvetov si prídu na svoje. Okrem živočíchov tu žije množstvo rastlín. Len stromov bolo zaznamenaných 351 druhov, niektoré dorastajú vyše 55 metrov a dožívajú sa niekoľko stoviek rokov. Toto všetko bude robiť jedinečnú kulisu nášmu rannému treku za šimpanzmi, čo je hlavným cieľom dnešného dňa.
Našim autom sa dovezieme na rangerskú stanicu, kde budeme poučení, ako sa počas treku a hlavne v prítomnosti habituovaných šimpanzov správať. Je tu niekoľko habituovaných šimpanzích tlup. Vedci desaťročia sledujú niektoré tlupy a keď boli dostatočne privyknuté, púšťajú k týmto rodinám obmedzený počet turistov za deň. Tieto sú tak zvyknuté na prítomnosť ľudí, že sa v ich blízkosti správajú prirodzene. Proces habituácie trvá približne 3 roky. Princíp je rovnaký ako u ich príbuzných, u goríl, za ktorými sa chodí do Rwandy, Ugandy a Demokratickej republiky Kongo v pohorí Virunga. Po tomto brífingu sa vydáme na 1-2 hodinový trek. Šimpanzy sú agilné zvieratá, ktoré sú takmer neustále v pohybe. Taktiež sú veľmi spoločenské, hrajú sa a robia poriadny hluk a krik. Rančeri a stopári s nimi trávia každý deň a tak poznajú ich návyky a vďaka týmto znalostiam ich dokážu vystopovať. Nedá sa predvídať, ako dlhý a ako náročný trek lesom bude, všetko záleží od šimpanzov, kam nás až zavedú. Keď ich nájdeme, budeme mať 1 hodinu na ich pozorovanie. Pri dodržaní tohto časového limitu a vzdialenosti je minimálna šanca, aby sa nakazili ľudskými chorobami. Dodržiavajte pokyny rančerov, je to dôležité pre zdravie zvierat a aj Vaše. Šimpanzy sú relatívne agresívne ľudoopy, hlavne v porovnaní s pokojnými gorilami. Sú známe agresívnym správaním voči konkurenčným tlupám a počas loveckých výprav. Občas sa pritrafí, že sa návštevníci stanú svedkami lovu. Hlavnou korisťou sa stávajú menšie druhy opíc ako sú mačiaky, paviány alebo guerézy. V každom prípade je stretnutie s našim geneticky najbližším príbuzným fascinujúcim a jedinečným zážitkom. Kibale je miesto, kde je jedna z najvyšších úspešností pozorovania šimpanzov. Veríme, že aj my prispejeme k zvýšeniu tohto čísla.
S týmto dokonalým zážitkom a po krásnej prechádzke džungľou sa vrátime na správu národného parku a do našej lodge. Doprajeme si zaslúžený obed a krátky odpočinok. Opäť sadneme do auta a pôjdeme sa pozrieť do údolia na okraj parku, cez ktoré je vidno vysoké pohorie Rwenzori (UNESCO), známe aj ako Mesačné hory. Práve v tomto pohorí sa nachádzajú vrcholy, ktoré zaujímajú v Afrike svojou výškou tretiu, štvrtú a piatu priečku (Mount Stanley – 5.109; Mount Speke – 4.890; Mount baker – 4.844m.n.m.).V tomto podhorí sa nachádza niekoľko kráterových jazier a ak bude optimálne počasie, v niektorých sa môžeme aj okúpať. Druhá noc v našej lodge. Budeme počuť šimpanzy chystajúce sa na nocľah? Po zotmení budeme na svojich terasách počúvať rozhovory nočného primáta komba, ktorému sa v angličtine hovorí bush baby. Zvukový prejav komby pripomína detský plač, o čom sa aj my presvedčíme. Nie je to však nárek, ale normálna komunikácia medzi jednotlivými polo opicami. Dobrú noc.
5. deň:
Rozlúčime sa s milým personálom a vyrazíme na sever. S pribúdajúcimi kilometrami sa bude krajina meniť, tropický les sa zmení na suchší a ďalej na severe sa krajina bude otvárať, až vstúpime na savany. Oblasť Kibale a Fort portal je posiata čajovými plantážami a kultúrna krajina tak pôsobí veľmi upraveným a elegantným dojmom. Cestou sa zastavíme na obed v Bugoma forest. Aj tento les je domovom šimpanzov, kde však proces habituácie začal až v roku 2016. Táto chránená oblasť sa nachádza neďaleko Albertovho jazera, ktoré je súčasťou západnej vetvy Východoafrickej priekopovej prepadliny. Po obede v príjemnom prostredí budem pokračovať, aby sme pred západom slnka prišli k samotným vodopádom Murchison Falls. Unikátne miesto, kde sa voda Bieleho Nílu (tu známeho ako Viktóriin Níl) rúti do 40 metrovej hĺbky cez 8 metrov širokú tiesňavu. Prídeme sem práve vo chvíli, kedy bude svetlo najlepšie na fotenie. Máme za sebou prejazd krásnou a rôznorodou krajinou, ktorú zakončíme v lodge v najznámejšom parku Ugandy. Tu sa znova ubytujeme a strávime tu dve noci. so zapadajúcim slnkom prichádzame do lodge na večeru a relax v odlišnom prostredí, ako sme mali doteraz.
6. deň:
Vstaneme a po skorých raňajkách sa presunieme pol hodinku k Nílu, kde presadneme na loďku. Už tu máme šancu vidieť veľa zveri. Tá nás prevezie po tejto božskej rieke až k vodopádom. Počas trojhodinovej plavby budeme mať šancu pozorovať zver pri rieke aj v nej. Slony, hrochy, krokodíly a mnoho ďalších. Pod vodopádmi sa otočíme a vrátime k nášmu autu, aby sme pokračovali v safari. Podľa aktuálneho pohybu zvierat sa presunieme do ďalších častí parku a hľadáme žirafy, antilopy, levy a čokoľvek, čo sa pohne. Park bol prvým chráneným územím v Ugande a prvé ochranné pásmo v podobe rezervácie pre zvieratá v roku 1926. V roku 1952 sa z neho stal prvý národný park v krajine. Rok pred vyhlásením NP sa tu natáčal slávny film Africká kráľovná (The African Queen) s Humphrey Bogartom v hlavnej úlohe. Scény sa natáčali na Albertovom jazere a na Níle v budúcom národnom parku Murchison Falls. Nachádza sa na severnom okraji Albertínskej priekopovej prepadliny a Níl tu preteká po hrane skalného zlomu, až sa vrúti do rokliny, kde tvorí dramatický úsek, ktorý tak priťahuje návštevníkov. Od tohto momentu už tečie v širokom koryte pokojne, kde sa aj my poplavíme. Park je veľmi rôznorodý, na juh od rieky prevládajú lesné porasty, na sever parku dominuje trávnatá savana s palmami lontar (Borassus aethiopum), a celkovo pôsobí exoticky. Tieto palmy rastú tam, kade v minulosti migrovalo veľa slonov a iné rastliny zlikvidovali. Práve kvôli svojej jedinečnosti bol tento park obľúbený aj u viacerých známych osobností. Miesto, kde neskôr vznikol tento park, navštívili Winston Churchill, Theodore Roosevelt aj Ernest Hemingway. Uganda ako súčasť britskej kolónie je do dnešných dní cieľom safari kráľovskej rodiny. Les, rieka, savana, Murchison Falls má všetko, čo zvieratá potrebujú a my tak budeme mať určite vynikajúce safari. Uvidíme množstvo zveri vrátane slonov, žiráf, byvolov, antilop a veľa iných. V parku je najväčšia populácia krokodílov v Ugande. Ikonickou antilopou je vodárka kob (Kobus kob thomasi), ktorá tu tvorí poddruh oblasti Ugandy a Južného Sudánu. Susedný poddruh Kobus kob leucotis je známy migráciou, ktorú absolvuje niekoľko sto tisíc týchto zvierat každý rok od suchých oblastí Sahary po zelené oblasti juhu Sudánu, kde preteká Níl. Vodárky boli populárnym lovným zvieraťom, keďže často nepohnute leží, pokiaľ jej hrozí nebezpečenstvo. Lovci tak mali ľahkú korisť. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo vymizli zo severozápadnej Tanzánie a západnej Kene. So zapadajúcim slnkom ukončíme dnešné safari a vrátime sa do našej lodge.
7. deň:
Rozlúčime sa s Nílom a odchádzame na juh, späť na breh Viktóriinho jazera. Prechádzame rozmanitou krajinou s množstvom dediniek a budeme sledovať miestny život, ktorý nám pokojne ubieha za okienkami nášho auta. Aj napriek relatívne hustému osídleniu krajiny máme stále výhľad na krásnu prírodu a stále máme šancu vidieť divé zvieratá. Je to podobné, ako keď sa na slovenských poliach pasú srnky a behajú zajace. Tu sú to antilopy a perličky, poprípade pštrosy. Popoludní už vstupujeme do husto obývanej oblasti a je vidieť, že Kampala sa nezadržateľne blíži. Predmestia tejto metropoly sú typické pre Afriku. Žije sa na ulici a to množstvo ľudí je ohromujúce. Celá aglomerácia Kamaply má odhadom 7 miliónov obyvateľov. Vnoríme sa do tohto ruchu veľkomesta a ubytujeme sa na záverečnú noc.
8. deň:
Dnešný deň venujeme prehliadke mesta. Má čo ponúknuť každému. Nájdeme tu históriu z obdobia pred prvými európskymi prieskumníkmi, koloniálnu aj modernú kultúru. Na vŕškoch centrálnej Kampaly, ktorých je 7 podobne ako v Ríme, sa nachádzajú historicky dôležité miesta. Na jednom z nich aj hrobky kráľov bugandského kráľovstva. Toto miesto je zapísané na zozname UNESCO. Pokiaľ bude otvorené, určite ho navštívime. V roku 2010 pamiatku postihol rozsiahly požiar a jednu z najväčších štruktúr z prírodného materiálu tento oheň zničil. Kráľovský palác bol celý z dreva a bol pokrytý trávou. V centre mesta sa nachádza niekoľko zaujímavých miest. Jedným z nich je aj dopravný uzol, autobusová stanica, ktorá je fascinujúcim „organizmom“, ktorý si žije vlastný život. Ruch je tu fascinujúci a my vždy radi zaradíme návštevu stanice minibusov do našej prehliadky. Neďaleko sa nachádza aj historická železničná stanica, ktorá bola súčasťou trate z Mombasy k Viktóriinmu jazeru. V dnešnej dobe medzinárodné osobné vlaky do Kene nepremávajú, stanica je však funkčná. Pri stanici je niekoľko budov politickej štruktúry krajiny, vrátane Parlamentu, ale aj Národné divadlo. Na malom kopčeku cez údolie centra mesta sa nachádza Národná mešita. Vybudovaná a otvorená bola v roku 2006, bola darom miestnej moslimskej komunite od Muamara Gaddáfiho, ktorý výstavbu mešity financoval. Pozrieme sa do vnútra a aj na mesto z vyhliadky na jej minarete. Tu sa Vám otvorí pohľad na celé mesto. Mesto je multikultúrne, kultúrny život je bohatý. Je len na nás, čo z neho dokážeme vyťažiť. Záverečný deň si v meste určite užijeme. Po prehliadke mesta sa presunieme na letisko v Entebbe a rozlúčime sa s Ugandou, perlou Afriky.
