India je fascinujúca krajina, ktorá však má tisíc tvárí. Kto by nepoznal Taj Mahal alebo Mumbai. Málokto však vie, čo čakať od odľahlých končín štátu Assam. Úžasná príroda, milí ľudia, hinduizmus, budhizmus, tigre a nosorožce. Na jednej unikátnej ceste zažijete rozdielne svety ľudí a zvierat. V národných parkoch budeme hľadať nosorožce a tigre, v predhorí Himalájí sa ocitneme vo svete tibetského budhizmu, v rieke Brahmaputra zasa sladkovodné delfíny, v lesoch na hranici s Bangladéšom mosty z koreňov stromov a v mestách hinduistické chrámy a bežný život miestnych ľudí. Toto je iná India, ako si ju predstavujete a poznáte z klasických dokumentárnych filmov. Vitajte v Assame a Arunachal Pradéši.
Program:
1. deň:
Odlet do Indie.
2. deň:
Prílet do Dillí a prestup do Guwahati v Assame. Guwahati je jedno z hlavným centier tohto odľahlého ale nádherného kúta Indie. Je východzím miestom pre väčšinu aktivít, ktoré sú ťahákom pre tých, ktorí vedia čo chcú a hľadajú nesmierne zaujímavé zážitky. Neďaleko Guwahati sa nachádza najdaždivejšie miesto na Zemi, národný park s najväčšou hustotou nosorožcov indických a tigrov na svete, druhý najstarší budhistický kláštor, impresívny prírodný most z koreňov stromov a mnoho ďalšieho. Budeme sa pohybovať v nížinách Brahmaputry ale aj vo východných Himalájach a tak o pestrosť prostredia nebude núdza. Z letiska sa presunieme na hranicu národného parku Kaziranga. Cesta povedie úrodnou a obývanou krajinou pozdĺž tejto posvätnej rieky. Pramení v Tibete, tečie severnou stranou Himaláje a vstúpi do najseverovýchodnejšieho rohu Indie, aby sa z Assamu dostala do severného Bangladéša, kde sa vlieva do Gangy. Na niektorých miestach v Assame má rieka šírku neuveriteľných 20 kilometrov. Je 15-tou najdlhšou riekou na svete s celkovou dĺžkou od prameňa po ústie do Gangy 4.969km. Večer prídeme do našej lodge v predhorí Himaláje. Tu je jedno z centier pestovania čaju v Assame, ktorý je u nás známy práve vďaka tejto komodite. Ochutnáme pravý assámsky čaj na mieste, odkiaľ pochádza.
3. deň:
Skoro ráno, tak aby sme o 7:00 vstupovali do parku, odídeme z nášho ubytovania a vojdeme do raja nosorožcov indických. Safari je tu povolené v dvoch etapách každý deň. Od 7:00 do 9:30 a od 13:30 do 15:30. Správa parku môže tieto času v priebehu sezóny, ktorá tu trvá od novembra do apríla, meniť. Park má rozlohu 430km2, leží na južnom brehu Brahmaputry. V roku 2018, kedy bolo sčítanie nosorožcov ich napočítali 2.413 kusov. Sú to 2/3 celkovej svetovej populácie vo voľnej prírode. Celá, turistom prístupná, časť parku je zarastená lesom, vysokou „sloňou“ trávou a kríkmi. Nosorožcom takéto prostredie dokonale vyhovuje. Je tu aj dostatok močiarov a bahnistých miest, kde sa môžu schladiť a poriadne namazať bahnom. Hlavným cieľom tohoto safari je nájsť tieto vzácne a veľmi ohrozené zvieratá v ich prirodzenom prostredí. Okrem týchto panciernatcov tu je aj najväčšia hustota tigrov vo voľnej prírode, vzhľadom k porastu ich nie je tak jednoduché vidieť ako v iných parkoch Indie, napríklad Kanha, alebo Bandhavgarh. Veríme, že hneď zrána budeme úspešní. Po rannom safari musíme opustiť park a pokiaľ nám vyjde čas, pôjdeme sa pozrieť do tradičnej dediny kmeňa Mising, ktorý žije na okraji národného parku. Patria do skupiny ľudí Tani a hovoria vlastným, sino-tibetským jazykom. Ich pôvod nie je úplne zrejmý, v každom prípade sem postupne prišli z horských oblastí Himalájí. V 90-tych rokov bojovali o autonómiu a čiastočne sa im ju podarilo aj získať. Po tejto návšteve a obede bude opäť čas sa pobrať späť do parku a pokračovať v safari. Nájdeme tigra? Uvidíme vodné byvoly? Uvidíme zoborožce, sambary, alebo barasingy? Zvierat tu žije viac ako dosť a safari určite splní očakávania. Po úžasnom dni si odpočinieme v našej lodge a pripravíme sa na nasledujúci deň.
4. deň:
Sme opäť na bráne Kazirangy a máme ďalšie šance stretnúť Šer Chána, alebo nosorožce. Meno národného parku má viacero vysvetlení. Najčastejšie sa hovorí o dvojici milencov Kazi a Rawnga, ktorých rodiny nechceli akceptovať ich vzťah, zmizli v lese a už ich nikto nevidel. Les pomenovali podľa nich. Ďalšia legenda je o bezdetnom páre, ktorí mali vykopať jazero, aby sa na nich nikdy nezabudlo a ich meno žilo ďalej. Volali sa Kazi a Rangai. Existuje viacero ďalších legiend. Budeme sa znova pohybovať po rovnej, záplavovej oblasti Kazirangy, až pokiaľ nenastane čas opustiť park. Z brány sa presunieme na obed a po obede o pár kilometrov ďalej k mólu kde nasadneme na loď. Budeme sa plaviť po božskej Brahmaputre a okrem bežného života pri a na vode budeme hľadať jedinečné živočíchy. Sú nimi sladkovodné delfínovce indické. Žijú na relatívne veľkom území od Pakistanu po východnú Indiu. Žijú však výhradne vo veľkých riekach s množstvom rýb, čo je ich hlavná potrava. Obývajú hlavne rieky Ganga a Brahmaputra a v Pakistane Indus, kde žije poddruh tohto prapodivného a vzácneho tvora. Ich vzdialení príbuzní, inie, žijú v riekach južnej Ameriky, Amazonke, La Plate, Orinoku a ďalších. V Číne ešte do 90-tych rokov žili delfínovce čínske, ktoré sú už podľa všetkého vyhynuté a ak je to pravda, tak sú prvými delfínmi, ktoré nedokázali prežiť dôsledky zmeny ich prostredia vďaka ľudskej činnosti. V Brahmaputre ešte žije relatívne zdravá populácia a je šanca ich vidieť práve v časti, ktorá je v okolí Kazirangy. Na rieke strávime približne 3 hodiny a dosýta si ju vychutnáme. Po plavbe a obede sa vrátime do našej lodge a budeme spracovávať fotky a jedinečné zážitky.
Dnes opustíme horúce zelené roviny v povodí rieky Brahmaputra. V diaľke sa rysujú Himaláje a hranicu medzi nížinou a horami krásne vidieť. Keď minieme posledný rovný kúsok zeme tak začneme stúpať kľukatými cestami vyššie a vyššie. V hlbokých údoliach vidíme rachotiace horské riavy, ktoré sa bláznivou rýchlosťou rútia do Brahmaputry. Údolia sú strmé, zákruty stále ostrejšie. Drevené domčeky, ktoré lemujú cestu stoja sťaby zázrakom a visia vo vzduchu. V každom však nájdeme kvalitný čierny čaj s mliekom. Ten nám zároveň pomáha spolu so stúpajúcou nadmorskou výškou. Ideme do hôr údolím ktorému dominuje budhizmus. Na druhej strane rieky, v tých strmých kopcoch pre zmenu žijú animistické kmene a v tom treťou, ktovie či tak niekto niekedy bol.
Jediné väčšie mesto, ktoré sa pred nami vynorí je Bomdila, správne stredisko západného Kamengu. Kopce za Bomdilou sa, ale zdajú strmšie. Pevne sa držíme dverí pritom ako náš šofér predvádza svoje šoférske umenie. Naozaj bolo jedno koleso vo vzduchu? Dole sa valí spenená rieka Dirang. Okrem nádherných scenérii sa dotkneme aj lokálnej histórie. Dirang Dzong je pevnosť/ väzenie z 9.storočia a zachovala si dodnes svoju autentickú atmosféru. Jazykovo sme už v úplne inej oblasti Indie. Miestnemu obyvateľstvu dominujú Monpovia. Väčšina Monpov používa tibetskú abecedu a ich jazyk patrí do skupiny tibetsko-barmských jazykov. Ich hlavná komunita žije medzi Dirangom a Tawangom, menšie komunity v Tibete a v Bhutáne.
Na konci dňa dorazíme do hotela v Dirangu. Až tu si uvedomíme rozdiel a zmenu oproti včerajšku. Sme v horách a ideme stále vyššie. Cesta je už len jedna.
6. deň:
Ak bol včerajšok cestou do hôr tak dnešok bude cesta do veľhôr. Cesta sa neustále krúti, miestami je iba jednosmerná. Ide však stále hore. Množstvo vojenských základní pozdĺž cesty je výsledkom vojny medzi Čínou a Indiou a neustálymi územnými nárokmi jednej či druhej krajiny. Vojenskej techniky a vojakov uvidíme neúrekom. Postupne ako stúpame tak mizne všetka vegetácia a ostávajú iba šedé, zlovestivo vyzerajúce skalné masívy zahalené v hmle a snehu. V širokom údolí narazíme na Jaswant Singh Rawat monument. Tento monument je venovaný indickému hrdinovi Jaswantovi Singhovi, ktorý zachránil Arunachal Pradesh pred čínskou armádou. Jaswant vs čínska armáda vojakov. Tento stret sa skončil výsledkom cca 300 mŕtvych čínskych vojakov a 2 indickí. Jaswantove hrdinstvo je zvečnené aj vo filme 72 hodín: Martýr, ktorý nikdy nezomrel. Monument sa volá Jaswant Gargh a je príjemnou prestávkou pred najťažším úsekom cesty.
Vystúpime až do výšky 4170 metrov a sme na najvyššom bode našej cesty. Priesmyk Sela pass je jedinou schodnou cestou medzi Tawangom a zvyškom obrovskej Indie. Zastavíme, vystúpime. Kroky sú pomalšie, dýcha sa nám ťažšie a s úžasom sa dívame na okolité hory. Ich "tváre" neveštia nič dobrého. V malej reštaurácii si dáme ďalší čierny čaj s mliekom, ktorý nás trochu zohreje a pokračujeme ďalej. Cesta naraz začala klesať avšak je rovnako kľukatá. Z ničoho nič sa objaví krásna vyhliadka na Tawang. Máte pocit, že už sme tam. Nuž...ešte nie..ešte stále 3 hodiny jazdy. Cieľ cesty je však už aspoň trochu hmatateľný. V dedinke Rho si pozrieme vodopád Nuranang. Za Rho je už cesta lepšia, zákrut ubudlo a ideme rýchlejšie. Na okolitých kopcoch pribúda snehu a na ich vrcholkoch zúria snehové búrky. Vo finále dorazíme do Tawangu v nadmorskej výške cca. 3056 metrov. Mesto je obkolesené zasneženými horami a tie v noci žiaria množstvom svetiel. Indické vojenské základne strážiace domovinu. Napätie medzi Indiou a Čínou je vo veľké a je zároveň riadne vysoko. Sme v Tawangu.
Tawang je predovšetkým hlavným mestom Monpov. Územiu dominujú vysoké hory a celý región je veľmi ťažko dostupný. So zvyškom Indie ho spája jedna jediná cesta, ďalšia ide do Bhutánu a slepá ulička do Číny.
Nábožensky patrí táto oblasť tibetskému budhizmu a sekte gelukpa. Mestu dominuje kláštor Tawang, ktorý je po Potale druhým najdôležitejším kláštorom. Samotný kláštor založil v roku 1681 Merak Lama Lodre Gyatso na základe želania piateho dalajlámu Ngwanga Lobsanga Gyatsa.
Samotný šiesty dalajláma Cchangjang Gjamccho sa narodil dokonca priamo v Tawangu. Miesto jeho narodenia si pozrieme v Ugyenlingu. Šiesty dalajláma bol zaujímavou osobnosťou. Písal ľúbostnú poéziu, ktorá bola prekvapivo sexi a miloval ženy.
Skoro ráno vyrazíme do kláštora, ktorý dominuje mestu. Tawang monastery je najväčším budhistickým kláštorom v Indii a druhým najväčším na svete. Dostaneme sa až dovnútra kde sa zasnívame v modlitbe. Interiéru dominuje 8 metrová socha Budhu.
Vznik kláštora ako aj narodenie šiesteho dalajlámu sprevádza množstvo legiend o ktorých si porozprávame. Zaujímavosťou je, že keď 30.3.1959 14. dalajláma utiekol z Tibetu pred Číňanmi tak jeho cesta viedla priamo cez Tawang, kde strávil pár nocí a potom pokračoval do Dirangu. Išiel tou istou cestou, ktorou sme prišli my.
Kláštorný areál zahŕňa vyše 65 budov a študuje tu približne 500 mníchov. Ranný ruch, šuchot šlapiek a zvedavé pohľady budú patriť k najkrajším zážitkom celej cesty.
Len kúsok za Tawangom nájdeme Brama Dung Chung Ani Gompa jeden z mnohých ženských kláštorov v okolí Tawangu. Kláštor vznikol v roku 1595 a dnes tu žije približne 45 Anis "mníšok".
Poobede navštívime Tawang town a budeme mať množstvo možností na chvíľu sa stať súčasťou tohto izolovaného sveta.
Dnes ideme ešte ďalej. Len 90 km za Tawangom leží Zemithang. Celé tri hodiny budeme klesať a stúpať po horských úbočiach. Stromy budú stále vyššie a bude teplejšie ako v Tawangu. Minieme odbočku na bhutánsku hranicu a pokračujeme k inej hranici. Čínskej. Na konci Indie, v malebnom kúte Himalájí leží Zemithang. Z jednej strany ho chránia hlboké údolia a z druhej sa pred ním týči tibetská náhorná plošina. Keď svojho času Čína zaútočila na Indiu tak práve Zemithang padol ako prvý. Indická armáda tu má dodnes obrovskú základňu avšak našťastie nie je natoľko viditeľná ako tie na hlavnej ceste do Tawangu. Zemithang si vychutnáme teda úplne sami. K samotnej čínskej hranici sa nedostaneme, tá bude od nás vzdialená cca 5 km. Inak aj sám 14. Dalajláma prekročil čínsko indickú hranicu práve tu keď utekal z Číny.
Husté bambusové a borovicové lesy, množstvo vtáctva signalizujú, že sa blížime z Zemithangu.
Zemithang podobne ako Tawang patrí Monpom. Leží v nádhernej prírode a z každej strany počuť vodu. Množstvo potokov steká z vysokých hôr a údoliami pokračujú až do Brahmaputry. Izolované mesto má svojskú architektúru, ktorej dominujú odolné kamenné domy. Nenájdete tu žiadnych turistov, žiadnu reštauráciu. Názov dediny v miestnom jazyku znamená " Zem zbavená všetkých hriechov." Nuž treba povedať, že keď slnečné lúče osvetlia toto zelené údolie a pohrajú sa s farbami, tak máte pocit, že ste v raji.
Dedinu preslávil ho miestny budhistický chrám Gorsam chorten - Gorsamská stúpa. Takéto stúpy nájdete len tri a jedna z nich stojí priamo pred Vami. Stúpa pochádza z 12.st a podľa legendy sa mních inšpiroval stúpou v Káthmandu. Zakreslil si ju na koreň chrenu a začal svoju púť. Problémom bolo, že medzitým chren vyschol a zmenšil sa a tak aj stúpa je menšia ako tá v Káthmandu. To však vôbec nevadí. Je majestátna a na rozdiel od tej v Nepále, tu budete sami. Adekvátne si ju aj vychutnáte.
Po návšteve tejto malebnej dediny sa vrátime späť do Tawangu. A točíme sa a točíme.
Iná cesta neexistuje a preto musíme ísť tou istou cestou späť. Sela pass už poznáme ako vlastné boty, spravíme si ďalšie skvelé fotky ( nesnežilo?), s Tawangom sa rozlúčime na poslednej vyhliadke. Okolo Jaswata a cez Dirang klesneme dole. Stromy sú stále vyššie a príroda zelenšia. Cestu nám spríjemní množstvo fotopáuz a cestu zakončíme v Bomdile, poslednom budhistickom meste v Arunachal Pradeshi. Tu ešte cítiť atmosféru Tibetu, už zajtra sme späť v hinduistickej Indii. Dnes nás čaká 180 km cca. 7 hodín jazdy.
Hory nechávame za sebou a nevieme sa dočkať tepla a rovnej cesty. Hlboké údolia nechávame za sebou a rovnako aj kultúru Monpov. Zbiehame na úrodnú nížinu Assamu a s nostalgiou sa pozeráme na hory, ktoré máme za chrbtom. Tie skrývajú divoký Arunachal Pradesh. Je teplo, prezliekame sa a ideme do ďalšieho národného parku.
11. deň:
S raňajkovými balíčkami sadneme do auta a vyrazíme na naše prvé assamské safari, ktoré absolvujeme hlavne pešo. Vstúpime do národného parku Nameri, ktorý je považovaný za hlavnú baštu indických slonov. Tu sa im nesmierne páči, toto je presne tá slonia krajina, aká im vyhovuje. Okrem slonov, ktorých by sme tu mali vidieť je v Nameri vyhlásená aj tigria rezervácia. Spolu s rezerváciou Manas a parkom Kaziranga sú známe ako rezervácie s veľkou populáciou týchto najväčších mačiek. Nakoľko je tu však vegetácia príliš hustá, je obtiažne tieto mačku zazrieť. Šanca tu však vždy je. Žije tu aj veľmi vzácny leopard obláčkový, medveď pyskatý aj ušatý (himalájsky), leopard škrnitý aj s čiernou formou, ako bol Baghira v Knihách džunglí od Rudyarda Kiplinga. Niekoľko druhov jeleňov tu zastupuje kopytníky spolu s niekoľkými druhmi primátov a poletúch –„lietajúcich veveríc“. Množstvo vtákov láka ornitológov z celého sveta. Vtákov tu žije viac ako 300 druhov. Pri riekach na stromoch hľadajte farebné rybáriky a na vysokých stromoch mohutné zoborožce. Tých je tu hneď niekoľko druhov. Nameri je nádherný a relatívne málo navštevovaný park v porovnaní s tými, ktoré sa nachádzajú v hlavnej časti Indie. Budeme sa prechádzať nádherným lesom a hľadať miestnych obyvateľov. Po safari sa z parku presunieme približne 25 kilometrov proti prúdu rieky Bhorelli, kde nasadneme do člnov a splavíme túto rieku. Pereje tu nie sú nijak výrazné a je to v podstate rodinná plavba po rieke, ktorá obteká Nameri park z juhovýchodnej strany. Celá plavba trvá približne 3 hodiny a my budeme sledovať život vodného vtáctva na brehoch rieky. K rieke sa chodia napiť aj rôzne zvieratá a tak nie je vylúčené, že uvidíme niektorých z atraktívnych obyvateľov tejto divočiny. Rafting zakončíme neďaleko našej lodge, kam prídeme so zapadajúcim slnkom. Budeme mať za sebou nádherný deň.
Opustíme Nameri a Brahmaputru a smerujeme na juh, k severnej hranici s Bangladéšom. Zo záplavovej oblasti sa presunieme do hornatej časti Assamu. Neznamená to však, že tu je vody menej. Práve naopak. Mestečko Cherrapunji, medzi domácimi známe ako Sohra, dlhé roky držalo rekord v ročnom úhrne zrážok. Predbehlo ho miesto vo vedľajšom údolí, Mawsynram, kde priemerne za rok padne neuveriteľných 11,87 metra zrážok. Každopádne rekordný úhrn zrážok stále drží Cherrapunji, kedy v rokoch 1960 a 1961 za 365 dní padlo neskutočných 26,47 metrov vody. Zaprší nám? Od novembra do februára je tu obdobie sucha a zrážok je minimum. S príchodom monzúnu sa tu svet zmení a životu udáva takt padajúca voda z nebies. V júni a v júli tu dokáže padnúť 3 metre zrážok za mesiac. Predstavte si, aká tu musí byť príroda a kí tu musia žiť ľudia. Fascinujúci kút sveta, ktorý stojí za návštevu. Prídeme do mestečka a poprechádzame sa po jeho centre. Žije tu niečo vyše 14 tisíc obyvateľov a na indické pomery je to teda malá dedinka...
13. deň:
Dnes nás čaká stredne náročný trek, alebo náročnejšia prechádzka k ďalšiemu fascinujúcemu miestu. V tejto časti sveta si kmene Khasi a Jaintia robia takzvané „živé mosty“. Formujú vzdušné korene stromov Ficus elastica – figovník kaučukový, ktoré nakoniec vytvoria ponad rieky a riečky visuté mosty. Ľudia dokážu premostiť až 50 metrov a takýto most môže „žiť“ neuveriteľných 500 rokov. Náš trek bude viesť po lesnom chodníku v horách a budeme prechádzať údolíčka až prídeme na miesto, kde je jeden z takýchto mostov. Unikátnosť tohoto konkrétneho spočíva v tom, že tento je poschodový, ako Washington bridge v New Yorku. Tento v džungli východnej Indie je však 100% z prírodného materiálu. Jedna cesta k tomuto „Double decker living root bridge“, ako ho v angličtine prezývajú, trvá 2,5 hodiny a rovnaká cesta späť. Takýchto je na svete iba zopár, hovorí sa o troch. Okrem mostu si užijeme nádherné prostredie a nadýchame sa úžasného vzduchu. Cestu nám budú spríjemňovať spievajúce vtáky a kvitnúce rastliny. Aktívny deň v absolútnej divočine. Po tomto treku nás čaká presun do mesta Shillong, kde strávime noc.
14. deň:
Opúšťame Shillong a prichádzame do Guwahati, najväčšieho mesta v severovýchodnom indickom štáte Assam, s populáciou viac ako 1,2 milióna obyvateľov a je vstupnou bránou do tohoto indického štátu. Hlavné mesto Dispur je priamo prepojené s Guwahati a tvoria tak jednu aglomeráciu. Mesto má dlhú históriu, ktorá siaha do dôb, kedy sa neviedli dátumové záznamy. Nachádza sa niekoľko pamiatok, ktoré za návštevu stoja, a samotné mesto má zaujímavú a prirodzenú atmosféru. Asi najzaujímavejším miestom je jeden chrám, patriaci medzi 51 Shakti Peethas na svete a je jedným z najstarších zo všetkých. Tieto chrámy sú zasvätené bohyni Kamakhya, dôležitej v rámci tantrického budhizmu. Kamakhya je známa aj ako Sati a bola manželkou boha Shivu. Keď zomrela, Shiva s ňou tancoval doslova do roztrhania tela. Jej telo sa podľa textov Devo Bhagavata Purana rozpadlo na 108 častí a tie dopadli na rôzne časti našej Zeme, kde vyrástli chrámy, ktoré ju uctievajú. Na miesto, kde stojí tento chrám, dopadlo jej „yoni“, čo bolo jej prirodzenie. Preto patrí medzi 4 najdôležitejšie chrámy spomedzi všetkých Shakti Peethas. Po návšteve tohoto chrámu sa presunieme na letisko a odlietame z tohto fascinujúceho kúta Indie domov. Pokiaľ nám ostane čas, pozrieme si ešte ďalšie zaujímavé miesta mesta. Všetko záleží od času odletu. Prestup v Dillí a odlet do Európy. Podľa časov letov, ktoré sa môžu meniť, bude možno krátky program v Dillí na vyplnenie času.
15. deň:
Prílet domov a rozprávanie o nádherných zážitkoch z Assamu rodine a priateľom.
V prípade akýchkoľvek ďalších otázok prosím volajte +421 940 994 004
