Spoločne prejdeme azda všetkým čo Afrika ponúka, s výnimkou vysokých hôr. Pieskové pobrežie Atlantiku s hrozivým názvom „Pobrežie kostier“, nemecká koloniálna minulosť, vyprahnutá oblasť Damarov a Kaokolandu, slané jazerá, ktoré tvoria národný park Etosha a hlinkou maľovaný kmeň Himbov, to všetko nás čaká prvý týždeň. Potom uvidíme najväčší meteorit na svete, zelenú krajinu v povodí rieky Kavango, ktorá len kúsok odtiaľ vytvára deltu Okavango, národný park Chobe kde žije vyše 100000 slonov a patrí k posledným rajom Afriky. Grandiózny záver na mohutných vodopádov Victoria Falls.
1. deň:
Odlet z Európy, prelet ponad celú Afriku.
2. deň:
Pristávane vo Windhoeku a presunieme sa k Atlantickému oceánu. Vzdialená oblačnosť ukazuje smer kde je oceán. Na konci nás čakajú tisícky kilometrov pieskových pláží a výletné mestečko Swakopmund. Prvý steak v Tug alebo v Kuckis a chladená Hansa.
3. deň:
Sme na pobreží kostier, legendárnom, nehostinnom, 2 500 km dlhom pobreží, ktoré bolo postrachom pre moreplavcov. Studený Atlantik, rozpálená púšť bez známky života znamenali smrť bez ohľadu na to, či loď skončila v mori alebo na súši. Ráno sa vydáme po slanej ceste (áno, je vybudovaná zo zmesi miestnej pôdy a slanej vody) až po miesto s názvom Mys CAPE CROSS. Okrem toho, že je prvým miestom v Namíbii, kde sa Portugalcom podarilo v roku 1484 pristáť na čele s moreplavcom Diogom Cao, tak je aj domovom desiatok tisícov uškatcov, ktoré sa tu vyvaľujú na slnku, chytajú ryby, bláznia vo vode, súperia o samice... Obývajú skalistý mys a priľahlú pláž. Jeden samec má 20-30 samíc a vydávajú neskutočné zvuky. Ozaj, zabudli sme... Zápach.... Ak Vám vadí rybaco-prasací smrad, tak si určite zoberte šatku na ústa. Nenechajte si tým však pokaziť dojem. Po príchode a vystúpení z auta Vás tento odor ovalí, ale po chvíli si naň zvyknete a začnete si užívať prítomnosť uškatcov.
Je tu vybudovaný chodník, aby sa návštevníci dostali do tesnej blízkosti zvierat, ale aby ich zároveň nerušili. Niekedy sa uškatce ocitnú na chodníku a vtedy si treba dávať pozor, predsa len sú to divé zvery. Na pláž je zakázané vstúpiť, aby sme ich nerušili. Sledujte stopy pomedzi ne. Chceme tu byť skoro ráno, akonáhle otvoria bránu parku, aby sme mali šancu stretnúť aj hyeny alebo šakaly, ktoré sem prichádzajú hľadať potravu. Oni tu po sebe tieto stopy zanechávajú. Pozorujte správanie uškatcov, putá medzi nimi, boje samcov o najlepšie pozície na okraji vody... Toto je unikátne divadlo ako z dokumentárneho filmu.
Cape Cross je 127 km od Swakopmundu a my sa doň vrátime späť. Prevezieme sa ďalej na juh do mestečka WALVIS BAY a do zátoky, ktorú sezónne obývajú tisícky ružových plameniakov. Majú tu ideálne podmienky a okrem doby hniezdenia tu trávia väčšinu roka. Stretnete ich na prechádzke po promenáde v centre mesta alebo za mestom na prírodných plážach. Sledujte ich tance a ako sa kŕmia. Nocovať budeme opäť v SWAKOPMUNDe, ktoré je nemeckejšie ako Nemecko samé s vyslovene nemeckou atmosférou z obdobia Kaisera Wilhelma. Vynikajúce reštaurácie, more, skvelé nákupy, morský vzduch nám spríjemnia pobyt. Odvážlivci sa okúpu v oceáne, a ak bude čas tak záujemcovia absolvujú fakultatívnu jazdu na terénnych motocykloch quadbikoch (štvorkolkách) po dunách. Niečo čo stojí naozaj zato, aj pre tých, ktorí nemajú vodičák! Pokiaľ budete mať viac času, pozrite si napríklad múzeum kryštálov Kristall Galerie, kde majú v expozícií údajne najväčší kus kvartzového kryštálu na svete, alebo príjemné akvárium, kde uvidíte ryby a iné morské tvory žijúce v tejto časti Atlantického oceánu. Swakopmund sa otvára svetu a turistický ruch tu za posledné roky nabral na obrátkach.
4. deň:
Opúšťame Swakopmund a scenéria sa mení. Aj napriek blízkosti oceánu je tu nehostinná púšť. Rastliny tu žijú iba zo vzdušnej vlhkosti, reálneho dažďa je tu pomenej. Ako sa vzďaľujeme od pobrežia, krajina s občasnými odolnými rastlinami sa začne meniť. Razom pribudnú vyššie rastliny, začne sa objavovať tráva a kríky. Hory po ľavej strane pri príchode do baníckeho mestečka Uis sa volajú Brandberg, s najvyšším vrcholom Königstein s výškou 2.573 m.n.m, čo je najvyššia hora v Namíbii. To sme sa už ocitli v krajine pôvodných ľudí, krovákov. Patria do jazykovej skupiny San a sú známi klikacími a mľaskacími hláskami. Z opačnej strany pohoria sa nachádza miesto so skalnými maľbami známe ako White Lady. V tomto pohorí rastie 350 druhov rastlín, z toho 11 je endemických a nenájdete ich nikde inde na svete. Vstupujeme do krajiny známej ako Damaraland, pomenovanej po jednom zo sanských kmeňov. So šťastím nám tu ráno prebehnú cez cestu surikaty, známe z kalaharskej oblasti. Na ceste sa objavuje dopravná značka „pozor slony“. Práve tu sa podľa ročného obdobia pohybujú rodiny púštnych slonov. Žije ich už iba posledných niekoľko sto jedincov a nájdete ich v Damaralande a Kaokolande v Namíbii a v južnej Angole, kde však boli zväčša vystrieľané. S dávkou šťastia ich zazrieme, poprípade zvyšky po ich hodovaní. Prechádzame krajinou so skalami akoby naváľanými od obrov. Krajina je neuveriteľne fotogenická. Tesne pred príchodom do oblasti Twyfelfontein sa nachádza múzeum pod otvorenou oblohou Damarov. Je to obdoba našich skanzenov. Tu sa dozviete niečo o živote krovákov, uvidíte ako bývajú, čo jedia, aké liečivé rastliny používajú a ako sa bavia tancom a spevom. Zahráte si s nimi hru, ktorá riešila aj medzidedinské spory? Twyfelfontein znamená „pochybný prameň“. Miesto poznali ľudia tisíce rokov. Na jednom z miest sa zachovala vysoká hustota skalných rytín – petroglyfov. Nachádzajú sa na mieste, kde bola založená farma Twyfelfontein, dokonca pôvodný prameň je stále aktívny. Táto skupina petroglyfov je zapísaná na zoznam UNESCO. Najstaršie z nich majú približne 6000 rokov. Sú tu vyobrazení ľudia, zvieratá a ich stopy, ale aj bytosť Levieho muža s ľudskými rukami a množstvo „máp“ so zaznamenanými stálymi a občasnými napájadlami. Sú to samozrejme predpoklady, pravdu sa už asi nikto nedozvie. Samotné prostredie je nádherné. Prespíme v blízkosti tohto miesta.
5. deň:
Prechádzame Damaralandom a po hodine prichádzame k ďalšej zaujímavosti. Nachádza sa tu jeden z najlepšie zachovaných skamenelých lesov na svete (ďalšie sú v Arizone, Grécku, Patagónii a Egypte). Predpokladá sa, že stromy boli počas obrovských záplav prinesené riekami z centrálnej Afriky až do týchto miest približne pred 60 miliónmi rokov. Tu boli pochované v hĺbke až 1000 metrov a postupom času eróziou znovu prinesené na povrch. Uvidíme tu niekoľko kmeňov a kusov stromov voľne v prírode. Pomedzi ne rastie fascinujúca rastlina, ktorú paralelne v rovnakom období „objavili“ dvaja ľudia – Thomas Baines a Rakúšan Friedrich Welwitsch v roku 1859. Miestni obyvatelia poznali rastlinu už tisíce rokov pred nimi. V afrikánčine (jazyk Búrov) ju volajú „twee-blaar-kanniedood“, čo v preklade znamená „dvojlistá-nesmrteľná“. Toto sú jej základné charakteristiky. Rastlina má iba dva listy, aj keď vyzerá, akoby cez ňu prešla kolóna džípov a dožíva sa veľmi vysokého veku, pravdepodobne až niekoľko tisíc rokov. Rastie iba na pohraničí Namíbie a Angoly, približne 50-60 km od pobrežia, kde má dostatok vzdušnej vlhkosti padajúcej z Atlantiku v tejto oblasti. Je len málo zvierat, ktoré ju dokážu konzumovať, jednými z nich sú priamorožce a nosorožce. Tu si o rastlinách povieme viac.
O niekoľko kilometrov ďalej, v meste Khorixas, nastúpime na asfaltovú cestu, aby sme z nej mohli zísť hneď za mestom a pokračovať až po Kamanjab po prašnej ceste. V Kamanjabe nás čaká pevná cesta, ktorá nás dovedie až do Opuwa, hlavného mesta Kaokolandu. Ten sa začína niekde na úrovni juhozápadného rohu národného parku Etosha. Sledujte cestu okolo seba, možno uvidíte niektorých z divých obyvateľov tohto regiónu. Ako sa blížime k Opuwo, popri ceste pribúdajú termitiská. Stavby vysoké až štyri metre tu dotvárajú opäť inú scenériu. Pozrieme sa na ne zblízka a dozvieme sa niečo o termitoch. Už druhým dňom ideme oblasťou, kde bývajú ľudia kmeňa Herero. Muži vyzerajú ako bežní obyvateľ Namíbie, ale ženy sú o niečom inom. Mohutné dámy, ktoré sa obliekajú do zvláštnych šiat a ešte zvláštnejších čepcov. V meste Opuwo ich uvidíme v spoločnosti žien kmeňov Himba a Zemba. Oba tieto kmene žijú v oblasti severnej Namíbie a južnej Angoly. Rozdiel je vo výzore. Himbské ženy si telo a vlasy natierajú zmesou hlinky (okra) a kravského tuku, kdežto zembské ženy nie. Preto je aj výzor hímb tak exotický.
My pôjdeme navštíviť dedinu Himbov. Dedinky sú roztrúsené po krajine a splývajú s okolím. Vojdeme do jednej z nich a náčelníkovi odovzdáme darčeky vo forme múky, oleja, tabaku, čaju a sušienok pre deti. Vysvetlíme si spôsob života týchto ľudí, prečo ženy nosia kožené čepce a ako sa umývajú, keď tu nie je takmer žiadna voda. Opuwo je zaujímavé mesto, kde sa miešajú kultúry a tradiční ľudia tu prichádzajú do supermarketu alebo do banky. Dva svety sa stretávajú na malom kúsku.
6. deň:
Dnešný deň je určený na presun k národnému parku Etosha. Tento národný park má rozlohu 22 300 km2 a patrí medzi najpopulárnejšie safari v Afrike. Cesta povedie suchou krajinou, väčšinu dnešného dňa budeme kopírovať plot národného parku Etosha. Keď prejdeme cez červenú líniu (veterinárna kontrola), dobytok sa už nebude voľne pásť a opäť ho vystrieda divá zver. Popri ceste sa často pasú prasatá bradavičnaté, alebo malé antilopy trávne. So šťastím už tu natrafíme na zebry alebo žirafy. Vitajte v oblasti Etoshe. Etosha je nesmierne rozľahlá (cca polovica Slovenska) a zvieratá v nej naozaj rozmanité. Začnete rátať, koľko druhov sme už stihli zazrieť?
Pokiaľ bude ubytovanie zabezpečené v oblasti východnej brány, cesta z Opuwa povedie severnou stranou sprvu suchou krajinou až na hranicu s Angolou. Tu sa začne svet okolo nás zelenieť a voda bude pribúdať. Popri hranici, kade tečú aj rieky Kavango a Kunene, žije veľké množstvo ľudí. Voda = život. Krajina okolo nás bude zelená a na veľa miestach budú jazerá a jazierka, niektoré stále a niektoré dočasné. Takmer všade uvidíme rybárov chytať ryby. Sledujte ich a porovnávajte techniky. Možno uvidíme 20 ľudí ťahať sieť, alebo jednotlivca chytať na vlasec, alebo deti s pascami, do ktorých chytajú sumčeky. Nazrite im do košov, čo sa im podarilo uloviť. V tejto časti pribúdajú palmy a majestátne baobaby. Zastavíme pri tom najväčšom, ktorý po ceste máme. Baobaby sú veľmi zaujímavé stromy, väčšina druhov rastie výlučne na Madagaskare, iba jeden druh v pevninskej časti Afriky medzi obratníkmi. Nakoniec sa od tohto zeleného raja odkloníme a vstúpime opäť do suchej oblasti, aby sme sa priblížili k našej lodge. Pokiaľ bude ubytovanie pri južnej bráne, na hlavnej severo-južnej ceste C35 sa vydáme na juh a popri južnom okraji Etoshe prejdeme až k Andersonovej bráne.
7. deň:
Dlho očakávané safari. Arabský výmysel, ktorý si dosýta užijete iba v Afrike. Africká fauna je legendárna a národný park ETOSHA Vám ukáže svoje tajomstvá. Perla medzi národnými parkmi - 4 600 km2 z jej rozlohy 22 500 km2 tvorí biela soľná panva. Zvieratá tu majú vyhradenú väčšinu územia a vy ich nerušíte svojou prítomnosťou, ale, na druhej strane, je tu zveri dosť na to, aby ste mali vynikajúce safari a videli maximum z africkej divočiny. Žijú tu všetky atraktívne zvieratá s výnimkou byvola, krokodíla a hrocha. Vzhľadom k nedostatku vody sa im tu nemôže dariť. Ostatní obyvatelia buša sú ale prítomní. Stretnete žirafy, nosorožce, slony, stáda zebier, skákavých antilop, pakone a množstvo impál, skvelých skokanov zo skupiny antilop. Nachádzajú sa tu aj jedineční priamorožci juhoafrickí, ktorí sú symbolom suchých oblastí Namibu a Kalahari. Jeho iný názov je oryx alebo gemsbok. Ak budete mať šťastie, natrafíte na šelmy. Vyskytujú sa tu všetky veľké mačky – lev, leopard a gepard. Hľadajte šakalov, hyeny, pštrosy, hady, varany, korytnačky, orly, supy, karakaly. Park je dobre prístupný aj pre osobné autá, a tak si môžete spraviť vlastné safari, bez miestneho sprievodcu a pridať tak niekoľko hodín jazdenia naviac.
Najlepšou dobou je obdobie sucha, kedy sa zvieratá zdržiavajú pri napájadlách a Vám stačí iba čakať. Napájadiel je tu viac ako dosť a rôzne zvieratá majú obľúbené iné napájadlá. Niektoré z nich tak máte väčšiu šancu vidieť. Napríklad nosorožce, levy a leopardy sú teritoriálne a opakovane sa v rovnakú dobu vracajú k tým istým miestam. Stačí poznať ich zvyky a je tak väčšia šanca ich vystopovať. Po období dažďov je zasa zaujímavá samotná panva Etosha. Vznikne tu jazero s rozlohou takmer 5 000 km2, ktoré má maximálnu hĺbku 20cm. Sem sa na krátku dobu zletia plameniaky zo širokého okolia, aby sa tu dosýta nakŕmili rias, ktoré v tomto plytkom, alkalickom jazere rastú.
Jazero postupne vysychá a mení svoju farbu. Z hnedo-červenej, cez zelenú, až do čisto bielej, keď nadobro vyschne. Cesty sú výborne značené, informácie o pohybe atraktívnych živočíchoch dostanete v každom z troch kempov. Všetko záleží už len od vašich očí a dávky šťastia. Obrovským lákadlom sú slony. Je to najvýchodnejšia časť populácie púštnych slonov, ktoré sú najväčšie. Ak budete mať šťastie, uvidíte mohutné samce obalených bielym bahnom. Keď si ich o niekoľko dní porovnáte so slonmi v Chobe, uvidíte rozdiel vo veľkosti.
Je zakázané jazdiť mimo vyznačených ciest, kričať na zvieratá, hádzať do nich predmety, aby Vám zapózovali. Ste u nich doma. vopred.
8. deň:
Dnešné ráno sa nikam neponáhľame a máme možnosť si trochu odpočinúť. Lodge poskytuje príjemné prostredie na relax uprostred africkej divočiny. Doobeda sa posunieme smerom na juh a to k najväčšiemu meteoritu na svete, HOBA meteorite. 50 tonový kus takmer čistého železa, ktorý tu našiel miestny farmár keď v roku 1920 oral svoje pole pluhom ťahaným volmi, je stále na svojom pôvodnom mieste. Obsahuje 82,4% železa, 16,4% niklu a 0,76% kobaltu. Dĺžku má 3 metre a hrúbku 1 meter. Počas dlhých rokov z neho návštevníci odsekávali kusy a takto z neho „zmizla“ pravdepodobne až jedna tona. Je neuveriteľné, že takáto vzácnosť je stále na svojom pôvodnom mieste, na farme, kam dopadol pred približne 80 tisíc rokmi. Prečo sa tu nezachoval kráter? Pozor na hlavu! Pomedzi farmy prichádzame až do búrskeho mesta Grootfontein. Kedysi významná železničná stanica je na križovatke ciest na sever, juh a severovýchod. My pokračujeme ďalej na severovýchod k Angolskej hranici. Prichádzame do mesta Rundu, ktoré je na začiatku Kapriviho pásu. Dnešnú noc strávime podľa možností v Rundu, alebo pri Grootfontein.
9. deň:
Opustíme centrálnu Namíbiu a vydáme sa na sever. Či už z Grootfontein, alebo Rundu, dostaneme sa na brehy rieky Kavango. Ocitneme sa pri hranici s Angolou v zelenej, relatívne husto zaľudnenej oblasti, ktorá sa nazýva Caprivi strip. Úzky pás Namíbie, dlhý 570 km a široký 15-25 km jej zabezpečuje spojenie so Zambiou a prístup k nerastným bohatstvám tejto krajiny. Caprivi je najľudnatejšou časťou krajiny a zároveň najzelenšou. Angolské rieky sem prinášajú vlahu, stromy sú väčšie, listy zelenšie a drevo častejšie. Je to aj migračná zóna slonov a psov hyenovitých, tak majte oči na stopkách. Zastavíme sa po ceste v niektorej z typických dedín miestnych ľudí. Uvidíme ich jednoduchý spôsob života. Stromov je tu dostatok a tak tu popri ceste uvidíme veľké množstvo vyrezávaných výrobkov. Budeme prechádzať aj miestami, ktoré sú chránené a nie sú tu žiadne dediny, na druhej strane oblasti obývané množstvom ľudí. V meste Divundu natankujeme a prejdeme po moste cez rieku Kavango, ktorá sa tu stáča na juh a vstupuje do Botswany. Rieka pramení v Angole a tu ju volajú Rop Cubango. V Namíbii je to Kavango a v Botswane Okavango, až sa po 1600 kilometrov dlhej púti rozleje do jednej z najväčších vnútrozemských delt na svete v národnom parku Moremi. V dávnej histórii bola táto rieka pravdepodobne hlavným zdrojom obrovského jazera Makgadikgadi v centrálnej Botswane. V Namíbii rieka klesá o 4 metre na krátkom úseku na mieste, ktorému hovoria Popa Falls. Sú to skôr pereje, ako reálny vodopád. My pokračujeme ďalej po kvalitnej asfaltovej ceste až do posledného mesta v Namíbii, Katima Mulilo.
10. deň:
Po noci strávenej v tomto provinčnom meste odchádzame na juh na hranice s Botswanou. Prekročíme hraničný prechod Ngoma Bridge a sme v Botswane. Medzi oboma hranicami je most ponad rieku Chobe. Na botswanskej hranici sú nádherné baobaby, ktoré dodávajú prechodu exotický nádych. Vstupujeme do najdemokratickejšej krajiny Afriky, ktorá je politicky vyspelejšia ako Slovensko. Hneď za hranicou sa zaregistrujeme a vstúpime do národného parku Chobe. Počas tranzitu nemôžme zastaviť a fotiť zvieratá, ale veríme, že počas jazdy niečo zaujímavé uvidíme. Najčastejšie sú to slony, objavia sa ale aj rôzne antilopy, žirafy a krkavčiak menší (veľký druh zemného zobákorožca). Po príchode do Kasane, mesta na okraji parku, sa presunieme na miesto, kde sa nalodíme, nakoľko nás čaká plavba v národnom parku po rieke Chobe. Chobe national park je jedným z najlepších národných parkov na svete a živým dôkazom, že Afrika si svoje prírodné bohatstvo dokáže efektívne chrániť. Budeme sa plaviť po rieke a pozorovať zvieratá z iného uhla. Dostaneme sa bližšie k hrochom, krokodílom a ostatným zvieratám, ktoré sú úzko naviazané na vodné prostredie. Jedinečný zážitok je umocnený zapadajúcim africkým slnkom. Hovorí sa, že v Afrike sú západy slnka najkrajšie. Budete s týmto tvrdením súhlasiť? My veríme, že áno.
11. deň:
Dnes nás čaká dopoludňajšie safari v Chobe. Vyrazíme skoro ráno. Chobe je úplne iný typ parku ako Etosha. Je menej známy, ale životom prekypujúci park. Najčastejší spôsob návštevy tohto parku je vozenie sa po brehu rovnomennej rieky. Môžete si zvoliť z dvoch spôsobov. Buď tradičnou cestou autom, alebo z lode, čo sme absolvovali už prvý deň po príchode do Kasane. Auto vám umožní vidieť breh rieky a takisto aj buš a les ďalej od vody. Najlepšie je obdobie sucha (od mája), kedy sa zvieratá sťahujú k rieke, keďže park nemá dostatok napájadiel. Cesta vodného safari je ďalšou možnosťou. Zver je na prítomnosť lodí zvyknutá a nemajú problém, ak zakotvíte tesne pri nich. Takto si môžete vychutnať pohľad na pijúce, alebo kŕmiace sa slony, rôzne druhy antilop, vrátane vzácnych a plachých hrivnatcov čiernych a antilop konských. Vodárka lečve je tu bežná, takisto ako hrochy a krokodíly. Týchto si máte možnosť z lode pozrieť z minimálnej vzdialenosti. V parku žijú všetky zvieratá, ktoré sa bežne na safari dajú vidieť, okrem nosorožcov. Tých bohužiaľ pytliaci vybili a zvyšných päť bolo presťahovaných na neďalekú záchrannú stanicu. Zaujímavé je mestečko Kasane, ktoré bezprostredne susedí s parkom. Cez deň sa po uliciach potulujú rodinky prasiat bradavičnatých a v noci je možné stretnúť byvoly, alebo slony, krátiace si cestu cez mestečko k pastve na brehu rieky Chobe. Hlavným lákadlom národného parku sú práve chobotnatci, ktorých sa tu nachádza neuveriteľných 130.000 z celkového počtu 170.000, ktoré sa vyskytujú v celej Botswane. Vďaka celoročne tečúcej rieke je tu život. Po safari odchádzame na zimbabwskú hranicu vzdialenú z centra mesta 11 km. Na hraniciach si kúpime víza do Zimbabwe Dĺžku čakania ťažko odhadnúť ale počítajte s cca 1,5 hod. Na hranici si dávajte pozor na mačiaky a paviány, ktoré sa snažia z áut ukradnúť nejaké jedlo. Po prechode hraníc nás čaká cesta zimbabwským národným parkom Zambezi po dobrej asfaltke až do mesta Victoria Falls. Sme na Viktóriiných vodopádoch. Jeden z prírodných divov sveta, s názvom Mosi Oa Tunya/Dym, ktorý hrmí. Hneď sa vyberieme pozrieť si tento div. Vstúpime do areálu a prejdeme sa po celej dĺžke tejto strany vodopádov od Devil´s cataract až po vyhliadku na most. Celková dĺžka vodopádov je 1700 metrov a hĺbka okolo 110 metrov. David Livingstone, ktorému vodopády ukázali miestni obyvatelia počas jednej z jeho prieskumných ciest v roku 1855, ich pomenoval po britskej kráľovnej Viktórii. V pôvodnom jazyku Sothov sa volajú Mosi Oa Tunya a tento názov je aj na oficiálnom zozname prírodných pamiatok a na zozname UNESCO. Prehliadku začneme pri Livingstonovej soche a skončíme o 1200 metrov ďalej na vyhliadke na most ponad rieku Zambezi. Tento je ešte pozostatok doby budovania železnice, ktorú si zaumienil postaviť Cecil Rhodes. Táto mala spájať Kapské mesto s Káhirou. Dielo sa mu nepodarilo dokončiť. Rhodes je pochovaný na kopci v národnom parku Matopos v Zimbabwe. My sa po hrane vodopádu budeme prechádzať po jednotlivých vyhliadkach. Počítajte, že v období sucha, kedy je prietok najmenší na mieste pri hlavnom vodopáde zmoknete. Počas veľkého prietoku, kedy sú vodopády plné, budeme zmoknutí takmer počas celej prechádzky. Neexistuje ideálny stav rieky, kedy tečie veľa vody a nezmoknete. Každá doba však má svoje „pre“ a návšteva vodopádov je vždy jedinečným zážitkom.
12. deň:
Voľný deň na vodopádoch, počas ktorého môžete absolvovať rôzne fakultatívne aktivity.
Ak ste aktívni a nemáte radi oddych keď ste na cestách, zvoľte si 3 v 1. Absolvujete vyhliadkový let vrtuľníkom ponad vodopády, prechádzku s levmi v súkromnej rezervácií a budete sa pri západe slnka plaviť po rieke Zambezi v národnom parku na kľudnej rieke nad vodopádmi. Tu máte šancu vidieť slony, žirafy, antilopy, hrochy a krokodíly na brehu alebo vo vode.
Let vrtuľníkom nezaberie veľa času. Viktóriine vodopády boli v roku 2008 zapísané na zoznam 7 prírodných divov. Preleťte sa ponad tento zázrak a užite si pohľad na „Dym ktorý hrmí“ z výšky 600m. Za 12 minút spravíte nad vodopádmi dve „osmičky“ a každý tak má šancu sa spravodlivo pokochať. Celá aktivita trvá približne 1,5 hodinu, odlety sú každých 30 minút. Poletíte nad horným tokom rieky pred vodopádmi a ponad samotné vodopády k miestu, kde začína úžasný kaňonový systém rieky Zambezi. Vstupné do národného parku sa hradí priamo na mieste.
Ochrana prírody je čím ďalej tým aktuálnejšia téma. My v CK sa snažíme o podporu zmysluplných projektov. Jedným z nich je aj projekt na záchranu afrických levov. Záchranná stanica vo Victoria falls v spolupráci s organizáciou ALERT odchovávajú a pripravujú levie skupiny na vypustenie do voľnej prírody v Zimbabwe ale aj inde v Afrike. Pozrite sa zblízka na cieľ projektu, podporte túto unikátnu aktivitu a zažite stretnutie s levmi zoči-voči. Po jazde v chránenom aute v tesnej blízkosti levov sa dostanete do upravenej pozorovateľne, odkiaľ spravíte tie najúžasnejšie fotky kŕmiacich sa levov. Pozorovateľňa je pod úrovňou terénu a tak vaše fotografie budú mať unikátny uhol, aký vo voľnej prírode nedosiahnete. A navyše, títo majestátni páni savany budú od vás len na pár metrov. Dokonalý zážitok.
Splavovanie rieky Zambezi je považované za najdivokejší komerčný rafting na svete. To znamená, že je určený takmer pre každého. Množstvo perejí a kilometrov prejdených za jeden deň určuje hladina rieky. Zážitok je však garantovaný, či prejdete perejí 14 alebo 17. Táto poldenná aktivita býva najsilnejším zážitkom na zájazde vôbec. Bežne zdatný človek bez strachu z vody ho zvládne. Zažite pocit splavu teplej ale dravej vody, a spravte takto Vašu dovolenku viac adrenalínovou. Cena zahŕňa: dopravu, rafting, výstroj. Poplatok za vstup do národného parku platí každý osobne priamo na mieste.
Ak chcete zažiť ďalšiu krajinu, vydajte sa na poldenný výlet do Zambie. Navštívite mestečko Livingstone a rovnomenné múzeum, ktoré sa venuje prírode a histórii tejto oblasti. Neďaleko sa nachádza ukážková tradičná dedina, kde naživo uvidíte, ako kedysi žili ľudia pri Victoria Falls. Cestou sa môžete pozrieť aj na vodopády zo Zambijskej strany. Z ktorej sú krajšie? Na to asi odpoveď neexistuje, z každej sú iné, ani lepšie, ani horšie.
Ešte nemáte dosť a máte radi veľa adrenalínu? Skočte si bungee do 111 metrovej rokliny, kde sa takmer dotknete vody v Zambezi. A ak chcete adrenalínu ešte viac, dajte si kombo. Na zipline prekonajte kaňon Zambezi a naviac sa zhupnite na húpačke z mosta. Urobte krok do neznáma a pohúpajte sa na lane kúsok nad hladinou vody.
Jazdili ste v Thajsku, Indii alebo na Srí Lanke na indických slonoch? Vyskúšajte afrického. Nie je to tak bežné, nakoľko africké slony neboli používané ako pracovné a chýba tu táto história. O to je tento zážitok unikátnejší.
Potápali ste sa so žralokmi? Čo takto krokodíl? V malom nákupnom centre Elephant walk toto môžete zažiť. Ponorte sa do bazéna s obrovskými krokodílmi nílskymi.
Máte radi nákupy? Na miestnom trhu alebo v obchodíkoch na hlavnej ulici si užijete. Tu dokúpite to, čo Vám ešte chýba. Hľadajte a zjednávajte.
Koniec koncov, Victoria Falls je najlepšie miesto v Afrike na tieto aktivity. Vyberte si.
13. deň:
Dnes máte ešte dopoludnia čas absolvovať aktivity, na ktoré Vám nevyšiel čas predošlý deň, alebo si len tak odpočinúť v záhrade pred nastávajúcou cestou domov. Okolo 10:30 nastúpime do autobusu a odvezieme sa na letisko. Prejdeme imigračnou kontrolou a oficiálne tak opúšťame túto exotickú krajinu. Posledný pohľad na africkú oblohu a odlet z Victoria Falls cez Johannesburg domov. Na letisku v Johannesburgu máte šancu ešte dokúpiť posledné suveníry. Majú tu slušný výber, myslite však na váhové a rozmerové limity, nakoľko už máte k dispozícii iba príručnú batožinu a budete cestou domov prestupovať.
