Vitajte v Taipei. Niektorí ho volajú hlavné mesto Taiwanu, iní len „dočasné hlavné mesto čínskej provincie“. No už samotný názov, ktorý použijete, prezradí, na ktorej strane stojíte. Opúšťame letisko a mierime do mesta. Cestou míňame usporiadané cesty, čisté štvrte, reklamy s moderným dizajnom, nad ktorými sa týči silueta ikonickej Taipei 101. Ale ešte predtým, než začneme objavovať chrámy, parky a mrakodrapy, pozrime sa na otázku, ktorú si možno už kladiete: Čo vlastne oddeľuje Taiwan od Číny? Na mape je to jednoduché – medzi nimi je úžina široká necelých 200 kilometrov. Ale v skutočnosti je tá vzdialenosť omnoho väčšia. Je to priepasť medzi dvomi svetmi. Taiwan a Čína zdieľajú spoločný jazyk, písmo, históriu, dynastie, legendy. Na prvý pohľad sú ako bratia – no bratia, ktorí sa pred vyše 70 rokmi rozhádali a každý si vybral svoju cestu.
Čína pod vedením komunistickej strany – Taiwan ako demokratický ostrov, ktorý sa sformoval v tieni obrovského suseda. Rozdiely sa začali prehlbovať nenápadne –v tom, ako sa tu učia deti, ako sa diskutuje v médiách, čo si ľudia môžu myslieť nahlas, v tom, ako sa rozhoduje o budúcnosti.
Kým v Pekingu vládne jednota a centrálne rozhodovanie, v Taipei pulzuje sloboda, pluralita a občiansky hlas.
A tu začína aj kontroverzia. Ako môžu dvaja, ktorí zdieľajú minulosť, mať taký odlišný pohľad na prítomnosť? Ako môžu byť dve kultúry také podobné – a predsa stáť na opačných stranách ideologickej mapy? Pre nás, cestovateľov, to nie je o tom, kto má pravdu. Pre nás je to fascinujúci príbeh jedného národa, rozdeleného nielen morom, ale aj spôsobom myslenia.
A my sa dnes a zajtra pokúsime tento príbeh pochopiť. Nie posudzovať. Len vidieť, počuť, cítiť – a porovnať.
3. deň:
Jedna noha stojí v minulosti, druhá už dávno prekročila prah budúcnosti. V jedinečnom kontraste tohto mesta uvidíme, ako sa história nevymazala, len sa naučila existovať bok po boku s ultramoderným svetom. Začneme v tichu a dôstojnosti. Na rozsiahlom námestí sa k oblohe dvíha pamätník generála Čankajšeka – muža, ktorý prehral vojnu o Čínu, ale vyhral priestor na záchranu svojej vízie. Vodca Kuomintangu, ktorého v roku 1949 vytlačila z pevniny komunistická revolúcia, sa na Taiwane pokúsil vybudovať svoju verziu Číny – tradičnú, autoritatívnu, ale nekomunistickú. Pre mnohých hrdina. Pre iných diktátor. Pamätník je miestom úcty, ale aj otázok – a presne to z neho robí jeden z najautentickejších bodov na mape Taipeia. Je to priestor, kde sa história stále dvíha zo žuly a bieleho mramoru.
A potom – prudký skok. Z minulosti rovno do výšin budúcnosti. Taipei 101 – donedávna najvyššia budova sveta. Vyše pol kilometra ocele a skla, ktoré vyrastajú z rušnej štvrte Xinyi, kde sa všetko hýbe. Výťahom letíme na 89. poschodie – doslova. Tento výťah bol v čase otvorenia najrýchlejším na svete a za pár desiatok sekúnd vás katapultuje do výšky, kde sa mesto zmení na miniatúru. Zhora vidíte všetko: tradičné strechy chrámov, ulice plné skútrov, zelené pahorky v diaľke a lesk moderných fasád. Taipei sa tu ukazuje ako mesto protikladov.
A Xinyi – jeho moderná tvár – je toho dôkazom. Miešajú sa tu prémiové značky s dizajnérskymi ateliérmi, korporátne centrály so streetfoodovými stánkami. Vo vzduchu je cítiť kreativita, sebavedomie a rytmus mesta, ktoré vie, kam smeruje. Môžete sa tu cez deň nechať unášať pokojom čajových obradov, večer sa ponoriť do galérie súčasného umenia a v noci tancovať pod neónmi s miestnymi mladými, ktorí vedia žiť naplno. Xinyi je srdcom novej generácie Taiwanu. Slobodnej, vzdelanej, sebavedomej. Generácie, ktorá číta Konfucia, ale zároveň píše vlastné dejiny. A my budeme dnes stáť na oboch brehoch tejto rieky času. V kamenných schodoch pamätníka, aj v sklenenom lesku mrakodrapu. V tradičných hodnotách, aj v pulze mestského chaosu. Lebo len vtedy môžeme pochopiť, čo Taipei naozaj je. Nie len mesto, ale odraz celého ostrova – rozorvaného, hrdého a nezastaviteľného.
Opúšťame veľkomesto a len čo sa cesta začne kľukatiť popri úbočiach zelených kopcov, cítime zmenu. Taipei mizne v spätnom zrkadle a pred nami sa otvára Taiwan v celej svojej prírodnej kráse. Divoké severovýchodné pobrežie je krajinou kontrastov – strmé svahy, ktoré ako keby vyrastali priamo z mora, porastené hustou tropickou vegetáciou, padajú do modrých hlbín Pacifiku. Nanya Rocks je sochárske dielo prírody.
Vetrom a slanou vodou ošľahané kamene tu vyzerajú ako zmrazené vlny alebo stuhnuté plamene. Príroda sa tu predvádza v celej svojej sile a fantázii – každá skala má tvár, tvar, príbeh. Počúvame, ako pod nami buráca oceán, zatiaľ čo sa vlny márne snažia dosiahnuť naše chodidlá. A o pár metrov ďalej – dôkaz, že aj človek sa musel prispôsobiť: zábrany, ktoré majú zabrániť silným príbojom zobrať so sebou celé dediny. Zátoka Yin-Yang, miesto, kde sa slaná voda stretáva s podzemnými prameňmi a zafarbí sa do dvoch odtieňov. Tajomné miesto, kde kraby pobehujú pomedzi kamene, akoby strážili vchod do iného sveta. A k tomu šálka čaju – nie hocijakého, ale miestneho zeleného, pripraveného v útulnej čajovni jednej z najkrajších banských dediniek na ostrove. Uzučké uličky dediny Jiufen, lampióny, vôňa grilovaného tofu, historické čajovne a výhľady na more, ktoré sa rozlieva až po obzor. Toto miesto inšpirovalo aj známy animovaný film Cesta do fantázie a vy tu pochopíte prečo. Čas sa tu spomaľuje. Ale len na chvíľu.
Podvečer návrat do Taipei – a výber je na vás. Chcete sa poprechádzať po promenáde pri delte rieky Tamsui, kde vietor prináša vôňu mora a históriu koloniálnych čias? Ochutnať čerstvé mušle v prístave, kde sa rybári ešte stále hádajú o ceny na trhu? Alebo radšej prechádzka večerným Taipei s CK sprievodcom a objaviť, čo všetko vie ponúknuť nočné mesto? Prezidentský palác pod svetlami reflektorov – niekdajšia japonská guvernérska rezidencia sa dnes mení na tichého strážcu taiwanskej demokracie. A odtiaľ to máme len kúsok na najživší večerný trh v meste. Nočný trh je zas miesto, kde odvahou získavate zážitky. Držíte v rukách paličky, v miske sa pred vami parí niečo podozrivo želatínové. „To je býčí penis,“ povie sprievodca s kamennou tvárou. Váš výraz? Nezabudnuteľný. No práve tieto momenty robia Taiwan Taiwanom – krajinou, kde sa každá minúta stáva príbehom. Ochutnáte? Je to len na vás. Ale večer v Taipei vás naučí, že najodvážnejší cestovateľ nie je ten, kto najviac odfotí – ale ten, kto najviac ochutná.
Prílet do Hongkongu – vstupná brána do Ázie, kde sa britská precíznosť stretla s čínskou dušou a vznikol svet, aký nikde inde neexistuje. Áno, sme v Číne – no nie v tej klasickej, ale v takej, ako si ju vyformovali Briti počas svojho viac ako 150-ročného pôsobenia. Všetko tu funguje, všetko má svoj rytmus – doprava vľavo, červené poštové schránky a dvojposchodové autobusy ako z Londýna, no zároveň – neónové nápisy, pouličné jedlo, chrámy, kadidlo a staré čínske znaky. Vítame vás v jednom z najikonickejších miest planéty. Transfer z letiska nás vedie z najväčšieho hongkonského ostrova – Lantau – cez futuristické mosty a moderné diaľnice až na „pevninu“, teda do Kowloonu. Cestou míňame zátoky, hory, industriálne štvrte aj zelené svahy – Hongkong je neuveriteľne pestrý už na prvý pohľad.
Po krátkom oddychu vyrážame rovno do centra diania. Prechádzame sa po najživšej tepne mesta – slávnej Nathan Road, kde tisíce svetiel, blikajúce reklamy, pouliční umelci a vône kantonskej kuchyne vytvárajú atmosféru, ktorá sa nedá napodobniť. Už teraz cítime, že Hongkong nikdy nespí. Na konci tejto ulice nás víta Promenáda hviezd – hongkonská obdoba hollywoodskeho chodníka slávy. No tu sa neobdivujú len filmové legendy. Pred nami sa otvára najznámejší výhľad v Ázii – panoráma hongkonských mrakodrapov, ktoré sa hrdo týčia oproti ostrovu Hongkong. Každá budova je tu postavená podľa presných pravidiel feng šuej – najväčšia zbierka feng šuej architektúry na svete! Ostro orientované, aby pritiahli šťastie, energiu a bohatstvo – a súdiac podľa výsledku, darí sa im. A práve tu – pri západe slnka, keď sa na hladine zátoky začnú zrkadliť prvé svetlá a mestská silueta sa mení na žiarivú kresbu zo skla a ocele – pochopíme, kedy je Hongkong najkrajší. Nie je to otázka času. Je to tento moment. Tento večer. Prvý pohľad – a navždy.
Celodenná prehliadka Hongkongu – kde sa Východ stretáva so Západom v dychberúcom objatí histórie, moderny a nekonečných výhľadov. Naša púť sa začína symbolicky – na palube legendárneho Hviezdneho trajektu (Star Ferry), ktorý už viac než storočie spája pevninskú časť Kowloon s ostrovom Hongkong. Za sedem krátkych minút sa pred našimi očami mení scenéria: z rušného brehu plného trhovísk a neónov vplávame do sveta mrakodrapov a moderného lesku – finančné srdce Ázie nás víta. Na ostrove nás čaká ďalší unikát: historická lanovka na Victoria Peak, najvyšší vrch ostrova. Táto ikonická dráha, ktorá premáva od roku 1888, nás vyvezie strmo hore s pohľadmi, ktoré sa nám vryjú do pamäte. Cestou sledujeme, ako sa veže a mrakodrapy pod nami nakláňajú v optickej ilúzii, ktorú zažijeme len tu. Na vrchole nás čaká jeden z najúchvatnejších panoramatických výhľadov na svete – Hongkong ako na dlani. Uvidíme rozľahlý prístav, lesklé strechy mrakodrapov, vzdialené zelené kopce a drobné trajekty brázdiace zátoku ako hračky. Pozemky v tejto oblasti patria medzi najdrahšie v celej Ázii, čo len potvrdzuje exkluzivitu tejto štvrte – najlukratívnejšej v celej Číne.
No Hongkong nie je len o výhľadoch zhora – je aj o pohybe, pulze ulice, tempe každodenného života. Spúšťame sa späť do centra a meníme dopravný prostriedok – nastúpime na britskú dvojposchodovú električku „Ding Ding“, ktorá sa kľukato prediera rušnými ulicami. Cítime pulz mesta, sledujeme chaos aj poriadok, tradíciu aj pokrok – všetko v jednom pohľade z druhého poschodia električky. Na ďalšej zastávke nás čaká najdlhší zastrešený vonkajší eskalátor na svete, ktorý nás pohodlne prevedie kopcovitou štvrťou SoHo – pulzujúcou zmesou gurmánskych reštaurácií, kaviarničiek, umeleckých galérií a pouličných vôní. Odtiaľ už máme na skok do legendárnej barovej uličky Lai Kwai Fong, kde sa miešajú koktaily s kultúrami a smiech s príbehmi. Toto nezažijete nikde inde v Číne – iba v Hongkongu. Deň zakončíme vo veľkom štýle. Prejdeme sa po vysvietenej Nathan Road, kde neónové nápisy blikajú ako srdce noci, a ak ešte nebudeme mať dosť výhľadov – pozývame vás do najvyššieho baru na svete, z ktorého sa Hongkong ukáže v celej svojej nočnej kráse – ako dokonalá harmónia ázijskej exotiky a britskej elegancie, ktorá sa neopakuje. Iba raz – a navždy.
7. deň:
CELODENNÝ FAKULTATÍVNY VÝLET DO MACAA – kde sa história Európy prelína s dušou Orientu a noc mení mesto na oslnivú scénu kasínového raja. Opúšťame pulzujúci Hongkong a smerujeme do Macaa – miesta, kde v 16. storočí vstúpila prvá európska noha na územie ďalekej Číny. Sme na prahu veľkých objavov – presne tu sa začala európska kapitola Číny. Ale nie je to len história. Je to pocit – keď zrazu zaváhate: sme ešte v Ázii, alebo už v Európe? Číňania volajú toto miesto Aomen – pre nás je to Macao. Bývalá portugalská kolónia nás víta stredomorským pokojom, kolonádami, pastelovými fasádami a kachličkovými stenami domov, ktoré by pokojne mohli stáť niekde v Lisabone. A k tomu vône – kantonská kuchyňa, pečené kačice a vôňa škorice a vanilky z portugalských koláčikov „pastel de nata“. Z každého rohu na nás volá „café e nata“ – malé radosti, ktoré chutia ako spomienka na niečo známe a zároveň exotické. Prechádzame starými uličkami zaradenými do zoznamu svetového dedičstva UNESCO – kde sa portugalské dlažby stretávajú s čínskymi lampiónmi, kde kostoly susedia s taoistickými chrámami, a kde sa dejiny miešajú ako starý recept – originálny a nenapodobiteľný. Vystúpime na najvyššie miesta mesta – z portugalskej pevnosti Guia či Monte Fort sa nám naskytne úchvatný výhľad na celé Macao, rozprestierajúce sa na ostrovoch prepojených modernými mostmi. Pod nami ležia dejiny – a rovno pred nami – symbol celého Macaa: ruiny kostola sv. Pavla. To, čo ostalo z tejto barokovej perly, je nielen turistický magnet, ale živý monument stretu kultúr a viery. Múr, ktorý sa týči k nebu, rozpráva o minulosti, ktorá formovala celý tento región. A zatiaľ čo deň patrí histórii, noc v Macau rozprestiera iný koberec – ten kasínový. Mesto mení rytmus, zapínajú sa svetlá, rozoznejú sa tóny hudby a kolesá šťastia sa dávajú do pohybu. Pred nami sa otvára Coloane a Taipa – časti mesta, ktoré si uchovali portugalský šarm, ale dnes žiaria ako scéna hollywoodskeho filmu. A nemôžeme obísť ikonu moderného Macaa – Casino Venetian. S rozlohou 51 000 štvorcových metrov je to najväčšie kasíno sveta a zároveň šiesta najväčšia budova planéty. Vnútorné kanály s gondolami, mramorové haly, zlaté stropy a nekonečné herné priestory – to všetko je symbolom zábavy, ktorú Macao ponúka v plnej paráde. Zatiaľ čo Hongkong znamená biznis, Macao je o zábave, pôžitkoch a noci, ktorá nikdy nekončí.
Pre tých, ktorí si výlet do Macaa neobjednali a rozhodli sa stráviť deň v Hongkongu, je pripravený voľný program – šanca objaviť toto fascinujúce mesto vlastným tempom, oddýchnuť si, nakupovať, alebo sa len tak túlať mestom plným kontrastov.
Hongkong nie je len mesto mrakodrapov a rušných biznis centier. Skutočný obraz tohto fascinujúceho miesta vzniká až vtedy, keď opustíme lesk skla a betónu a vydáme sa za horizontom, medzi zelené kopce a prastaré chrámy. Dnes nás čaká objavovanie jeho druhej – spirituálnej a prírodnej – tváre.
Lantau – najväčší z vyše 200 ostrovov Hongkongu – je zelenou oázou, ktorú miestni právom nazývajú „pľúcami mesta“. No tento ostrov nie je len o prírode – je to aj posvätné miesto, kam smerujú kroky tisícok pútnikov z celej Číny i zo zahraničia. Pre záujemcov organizujeme výlet k veľkolepej soche Tian Tan Buddhu – jednej z najväčších sediacich bronzových sôch na svete. Socha, ktorú miestni nazývajú jednoducho „Veľký Budha“, sedí majestátne na vrchole hory ako tichý strážca, ktorý žehná celému juhovýchodnému pobrežiu Číny. Stúpame po 268 schodoch, spolu s pútnikmi v tichom rytme výdychov a modlitieb, až k samotnej soche. Každý krok nás vzďaľuje od mestského ruchu a približuje k niečomu hlbšiemu – vnútornej rovnováhe. Pod sochou sa nachádza Buddhistické múzeum, ktoré v sebe ukrýva relikviu nesmiernej hodnoty – pozostatok Budhu o veľkosti zrnka ryže, darovaný Hongkongu mníchmi zo Srí Lanky. Toto miesto nie je len atrakciou – je živým svedkom viery, ticha a pokoja. Budeme mať priestor spoločne si vysvetliť, ako sa čínsky mahájánový budhizmus líši od théravádového smeru v juhovýchodnej Ázii, či od tibetského lámaizmu. A taktiež pochopíme, čím je táto 26-metrová žehnajúca socha Budhu jedinečná – nie iba svojou veľkosťou, ale aj výrazom tváre, symbolikou ruky obracajúcej sa k svetu a orientáciou chrbtom k horám – ako gesto otvorenosti voči ľudstvu.
Po návšteve chrámu a sochy si doprajeme oddych v tieni poetických záhrad, kde sochy bodhisattvov podávajú Budhovi dary a každý ich pohľad smeruje do diaľky, akoby pozýval k zamysleniu. No výlet ešte nekončí. Naspäť sa spustíme lanovkou Ngong Ping 360, jednou z najpôsobivejších lanoviek v Ázii. Pod nami sa rozprestrie divoká príroda, zátoky, kopce a napokon nádherný výhľad na Perlovú zátoku. V diaľke možno ešte zazrieme letiskové dráhy na vode – moderný svet, ktorý však na chvíľu ustúpil pred tichým rytmom chrámových zvonov a vôňou kadidla. Tento deň nás naučí, že Hongkong má viac tvárí – a že skutočné bohatstvo nie je len v mrakodrapoch, ale aj v tichu medzi kopcami.
Rozlúčka s Hongkongom. Posledné pohľady na zátoku, posledné lúče ranného slnka odrážajúce sa od sklenených fasád... no v duši už cítime vzrušenie. Čaká nás ďalší skvost – ŠANGHAJ. Odlet do najľudnatejšieho mesta Číny – a zároveň jedného z najikonickejších miest celej Ázie.
Po prílete vstupujeme do metropoly budúcnosti. Šanghaj – meno, ktoré v preklade znamená „nad morom“, už dávno nie je len prístavom. Je to tepajúce srdce čínskej ekonomiky, symbol rýchlosti, technológií a zmien.
Už prvé pohľady naznačujú, že sme vo svete, kde sa história zrkadlí v oceli, skle a svetle. Presúvame sa cez futuristický Pudong – štvrť, ktorá pred niekoľkými desaťročiami bola iba rovinatým poľom. Dnes tu stojí ikonická panoráma svetových rozmerov. Pomaly prichádzame k nášmu hotelu, a hoci nás čaká odpočinok po ceste, večer ešte nekončí.
Pozývame vás na nezabudnuteľnú plavbu po rieke Huangpu. Z lode sa pred nami rozprestrie Bund – nábrežie, ktoré je ako živé múzeum koloniálnej architektúry. Tu v 19. storočí kráčali obchodníci z Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka, ktorí otvorili Čínu svetu. Ich stavby – banky, poisťovne, kluby a obchodné domy – stoja dodnes. Majestátne, tiché, v kameni. A naproti nim, na druhej strane rieky, žiarivý Pudong – svetlá moderného Šanghaja. Tento večer ukáže, ako sa starý a nový svet pozerajú jeden na druhý cez hladinu rieky. A práve vtedy pochopíme, čo znamená Šanghaj. Panoráma, ktorá berie dych. Oriental Pearl Tower – Raketová veža so striebornými guľami, Shanghai Tower – najvyššia budova v Číne (632 m), druhá najvyššia na svete, Shanghai World Financial Center – známe „otvárač na fľaše“, Jin Mao Tower – mrakodrap inšpirovaný pagodou. Každá veža má svoj príbeh, tvar a posolstvo. Spolu tvoria jeden z najslávnejších skylinov sveta. Šanghaj vám učaruje. Nielen výškou, ale aj tým, ako si zachoval dušu v srdci svojej rýchlosti. A plavba... tá ostane v pamäti. Obrázky, ktoré si neodfotíte len fotoaparátom.
Celý deň strávime v Šanghaji. Spoznáme nielen jeho históriu, ale aj najmodernejšie atrakcie a najnovšie časti tejto metropoly. Šanghaj rozpráva príbehy o modernej doprave budúcnosti – a my v nich budeme pokračovať. Po jazde najrýchlejším vlakom nás čaká zážitok v podobe výťahu s ohromujúcou rýchlosťou, ktorý nás vyvezie na vyhliadku Svetového finančného centra. Popoludnie venujeme histórii a kultúre. Po mrakodrapoch v časti Pudong nás čaká jediná klasická záhrada v Šanghaji – Záhrada Yu zo 16. storočia s priľahlým bazárom. Ide o tradičnejšiu verziu starého čínskeho mesta. Obleky z finančných centier vystriedajú ľudové odevy dávnych obyvateľov Šanghaja. Nasleduje siesta na čínsky spôsob v zákutiach 400-ročnej mingskej záhrady, ktorou sa kedysi kochala mestská elita. Potúlame sa uličkami starého čínskeho bazáru, plného typicky šanghajských maškŕt. Oceľ a sklo vystrieda drevo, keramické dlaždice, draky a tradičné čínske strechy. Jeden z najvýznamnejších šanghajských kláštorov – Chrám jadeitového Budhu – ukrýva vzácne jadeitové sochy. Je to mystické miesto s neopísateľnou atmosférou. Ak máte v Šanghaji navštíviť jediný chrám, nech je to práve tento. Je budhistickou oázou a priestorom na meditáciu uprostred dynamického, nikdy nespiaceho prístavného veľkomesta. Napokon sa pozrieme, ako sa získavajú tie najvzácnejšie perly. A čo nákupy? Vyberiete si nákupy s čínskymi zbohatlíkmi na najslávnejšej nákupnej ulici Číny alebo v štýlových butikoch Francúzskej koncesie?
ŠANGHAJ je výkladnou skriňou čínskeho úspechu.
Na najdrahšej triede Nanjing Road sa v obchodoch plných luxusných svetových značiek realizuje nová vrstva čínskych zbohatlíkov. A pritom hneď vo vedľajších uličkách si obyčajný Šanghajec vešia bielizeň do ulice a žije tak, akoby sa za posledných sto rokov v jeho susedstve nič zvláštne neudialo. Ale keď sa prejdete kúsok smerom k brehu rieky Huangpu, uvidíte, že sa toho udialo veľa. Stojíme na jednej strane histórie Šanghaja a dívame sa do tváre tej druhej. Na koloniálnom Bunde sa pred vami tiahne celá škála čínskych aj zahraničných bánk so sídlami v nádherných budovách s európskym šmrncom. Briti si po ópiových vojnách koncom 19. storočia vynútili obchod s rozkladajúcou sa čínskou monarchiou, obsadili ústie rieky, vybudovali si tu prístav a mesto zažilo veľký rozmach. Bund sa stal centrom ich obchodných aktivít, ale aj radovánok a pašeráckeho podsvetia. A otvorili cestu aj ďalším: Francúzom, Američanom, Nemcom... všetci chceli profitovať z oslabeného cisárstva a z ľahkého prístupu k vzácnym komoditám. Z týchto rán sa už monarchia nepozviechala. Z chaosu nasledujúcich desaťročí tu v roku 1921 vznikla Komunistická strana Číny. Potom, čo zviedla svoj úspešný boj za vytrhnutie krajiny z pazúrov imperializmu a Čína sa vydala ideologicky správnym smerom, mal byť Šanghaj za svoju dekadenciu dodatočne potrestaný. Jeho význam ako centra medzinárodného obchodu zanikol v rámci budovania novej socialistickej Číny.
Zdalo by sa, že všetkému je koniec – ale pozriete sa na druhý breh a vidíte nový, ešte veľkolepejší začiatok. Úplne iný Šanghaj, ktorý rozpráva celkom inú históriu. Ak je Mao Ce-tung otcom čínskeho národa, potom je Teng Siao-pching nepochybne otcom jej ekonomického rozmachu. Kultúrnu revolúciu prežil v Maovom tieni, aby sa dožil novej éry. V osemdesiatych rokoch odsunul kostnaté ideológie režimu bokom, aby mohol vzniknúť najnovší vynález čínskeho pragmatizmu – socializmus s čínskou tvárou.
A Pudong – panoráma neuveriteľne rýchlo rastúcich mrakodrapov – je toho dôkazom. A to nie je jediné „naj“, ktoré v Šanghaji nájdete.
11. deň:
Šanghaj už poznáme perfektne – lúčime sa s ním a odlietame do Xi'anu.
Letíme do vnútrozemia Číny a všetko sa pomaly mení.
XI'AN. Sme v niekdajšom hlavnom meste Ríše stredu, z ktorého vládlo Číne 13 dynastií. Xi'an bol začiatkom aj koncom Hodvábnej cesty – multikultúrnym mestom, ktoré vo svojej dobe nemalo páru na celom šírom svete. Zmenila sa provincia, zvyky, dialekt – a aj my sami sme sa pre miestnych stali veľkou atrakciou. Smerujeme k vykopávkam Terakotovej armády – najväčšieho archeologického objavu 20. storočia (UNESCO). Porozprávame si o najslávnejšom cisárovi Čchinovi, zjednotiteľovi prvej veľkej Čínskej ríše, a o dynastii, ktorá dala názov Ríši stredu pre celý západný svet. XI'AN: mesto s úplne inou tvárou, než akú sme videli doteraz. Čína je etnicky veľmi pestrá – a nielen krajina, ale aj ľudia sa nám na našej ceste do jej hlbín budú meniť pred očami. Xi'an bol obľúbeným sídlom mnohých dynastií, no práve tá s najkratším trvaním zanechala svedectvo o vyspelosti starovekej čínskej civilizácie.
Pred 2?200 rokmi sa kráľ jedného z malých štátov rozdrobeného územia rozhodol ukončiť stáročia bojov a dal vybudovať neuveriteľný dôkaz šikovnosti vtedajších remeselníkov – a zároveň vlastnej autority. Vyhlásil sa za prvého veľkého zjednotiteľa ríše a jeho obrovským projektom – kanálom a obranným múrom – obetovali život státisíce robotníkov. Cisár Čchin, ktorého meno dalo základ pre názov Číny v mnohých jazykoch, mal však jednu slabosť – obavu zo smrti a z toho, čo príde po nej. Preto to nenechal na náhodu a pre istotu si so sebou vzal všetko, čo by mohol potrebovať na „druhom brehu“. Žiadny z jeho projektov však neohromí natoľko ako jeho posmrtné impérium – ktorého časť bola náhodne objavená nič netušiacimi roľníkmi v sedemdesiatych rokoch. Z ich políčok sa stalo jedno z najfascinujúcejších archeologických nálezísk súčasnosti. Vy sa pokocháte Terakotovou armádou, ktorá sa pomaly vynára z piesočných nánosov.
Dnes nás očakáva Xi’an – jedno z najstarších a najdôležitejších miest v celej čínskej civilizácii. Tu sa história dýcha hlbšie, každý kameň rozpráva príbeh a každý roh mesta je bránou do minulosti, ktorá formovala Áziu. Naša prvá zastávka: Veľká pagoda divej husi. Sedí majestátne na južnom okraji starého mesta ako tichý svedok tisícročí. Nie je to len architektonický skvost dynastie Tchang – je to kolíska čínskeho prekladateľstva a centrum šírenia budhizmu z Indie do Číny. Práve tu prekladali posvätné sanskritské texty mnísi, ktorí ich priniesli po legendárnej Hodvábnej ceste. A práve tu pochopíme aj krásu čínskeho písma. Nie je to len systém zápisu – je to umenie, filozofia a obraz v jednom. Každý znak je miniatúrna maľba s hlbokým významom. Ukážeme si, ako sa písmo vyvíjalo od rytín do kameňa až po kaligrafické umenie. Vedeli ste, že jedno čínske slovo môže mať až desať rôznych významov, záleží na tóne, tvare znaku či kontexte? Xi’an je právom považovaný za hlavné mesto čínskej kaligrafie. Miestni sem dodnes chodia požehnať mená pre svoje ešte nenarodené deti. V šepote chrámov a vôni kadidla tu padne otázka: viete, ako by sa vaše meno písalo v čínštine? Nezabudnuteľný zážitok, keď sa z vášho mena stane umelecký znak na ryžovom papieri.
A ako sme si už zvykli – Čína je krajinou kontrastov. Preto sa teraz ponoríme do úplne iného sveta – moslimskej štvrte. Úzke uličky, vôňa grilovaného jahňacieho mäsa, predavači s bielymi čiapkami a minarety medzi pagodami – sme uprostred čínskeho islamského sveta, v srdci etnickej menšiny Chuejov. Skrytá za múrmi domov leží jedna z najexotickejších mešít sveta – Veľká mešita Xi’anu, postavená v tradičnom čínskom štýle so strechami ako z cisárskych palácov. Tu sa islamské duchovno stretáva s konfuciánskou estetikou. A keď už kontrasty – mení sa aj naša chuť. Ochutnáme strednú Čínu – kuchyňu, kde sa miešajú arabské chute so staročínskymi koreninami. Sušené granátové jablká, ktorými je Xi’an povestný, vás prekvapia svojou sladkokyslou intenzitou. A k tomu možno výdatný baraní vývar alebo rezance natiahnuté ručne priamo pred vami. Deň zakončíme na mestských hradbách pri Západnej bráne. Xi’anské hradby sú monumentálne – jedna z najlepšie zachovaných obranných štruktúr v celej Ázii. Prejdeme sa po nich ako kedysi vojaci strážiaci brány starovekého hlavného mesta Číny. Ale skutočný život sa odohráva pod hradbami. Z výšky sledujeme dôchodcov cvičiacich tai-chi, pouličných hudobníkov, trhy plné ovocia, zeleniny a korenín, predavačov vŕzgajúcich na starých bicykloch, ruch deväťmiliónového mesta. To je Xi’an – mesto, kde minulosť stále žije a súčasnosť sa jej neodváži odporovať.
Presúvame rýchlovlakom do mesta Luoyang. Cesta ubehne rýchlo, tešíme sa z moderných vlakov, ktoré umožňujú Číňanom preklenúť veľké vzdialenosti za pomerne krátky čas. Cestujeme na východ do provincie Henan k ďalším pamiatkam UNESCO. Veľké rozšírenie programu- LUOYANG je pokladaný za kolísku čínskej civilizácie. Tradičné mesto v povodí Žltej rieky sa radí medzi štyri hlavné historické mestá ríše, ukrýva v sebe veľa historických pamiatok. Medzi najznámejšie patria jaskyne LONGMEN: ohromné svedectvo významu budhizmu v histórii Číny. 2340 jaskýň, tisícky nápisov, stél starých 1500 rokov, desiatky budhistických pagod a desaťtisíce sôch. Ukážeme si odlišnosti medzi sochami, ktoré boli vytesávané v priebehu piatich storočí. V najväčšej a najkrajšej zo sôch má prsty najznámejšia žena v čínskej starej histórii, a jediná oficiálne korunovaná cisárovná. Porozprávame si o tejto zaujímavej dobe veľkej dynastie Tang v rámci čínskej histórie. V rámci UNESCO areálu Longmenských jaskýň môžeme obdivovať malé letné sídlo jedného z najznámejších politikov 20.storočia. Čankajškova vila postavená hneď vedľa chrámu plného prosieb a modlitieb ma zo svojej terasy krásny výhľad do údolia rieky Yi časti zvanej „dračie vráta“. My si ho môžeme prezrieť.
LUOYANG: Provincia Henan – tu sa Vás dotkne jednoducho Čína. Oblasť, ktorá sa pýši titulom kolíska čínskej civilizácie a množstvom historických hlavných miest. Luoyang je jedným z nich a navyše je to miesto s jedným z najúžasnejších dôkazov budhistického dedičstva v Číne. Longmenské skalné steny s nespočetným množstvom budhov a božstiev pripomínajú jeho rozmach spred 1300 rokov rozprávajú príbeh jedinečnej postavy v čínskych dejinách. Cisárovná Wu sa k moci dostala prostredníctvom mnohých intríg a vrážd a toto miesto malo byť aj miestom pre zlepšenie jej karmy. Nájdete najmenšieho Budhu?
Ľudia sú tu srdeční a zažijeme tu čínsky vidiek, na druhej strane je Luoyang moderné mesto duchov s výškovými budovami zívajúcimi prázdnotou, ktoré vám vyrastá priamo pred očami. Ďalší z kontrastov krajiny. No oblasť je najviac preslávená vďaka chrámu Shaolin v neďalekých horách. Tu budhizmus na svojej ceste ďalej na východ nabral zase novú tvár a vznikol chanový (zen) budhizmus, dnes rozšírený až v Japonsku. Vysvetlíme si. Tu sa v kláštore pred stáročiami rozvinuli čínske bojové umenia wushu, ktoré dali základ aj ďalším vo východnej Ázii. Indický mních bol zhrozený z toho, že miestni mnísi nedokážu vydržať v meditácii a tak im predpísal cvičenia, ktoré neskôr využili aj počas obrany majetkov kláštora pred zlodejmi v pohnutých časoch striedania dynastií. A tak vznikli mystické techniky boja, ktoré sa podávali z generácie na generáciu až do dnešných čias. Okolie je známe najlepšími školami bojových umení, kde čínske deti prechádzajú tvrdým tréningom, aby sa z nich mohli stať praví majstri.
Ráno začneme pomaly, s vôňou čerstvých parených knedličiek a zmesou starosvetských zvukov. Prechádzame tradičnými uličkami Luoyangu – nie kedysi, ale teraz – v prítomnosti, ktorá sa už inde v Číne pomaly vytráca. Malé obchodíky s kaligrafickými štetcami, s paličkami z ebenového dreva, s porcelánom zdobeným ikonickými luoyangskými pivonkami. Tradičné stánky s vôňou praženého tofu, sladkého čaju či pikantných rezancov. V tejto štvrti to nehrá na efekt – je to pravá, živá spomienka na starú Čínu spred tridsiatich rokov. Mesto, kde sa moderný svet ešte neponáhľa.
Ale Luoyang ponúka viac než len nostalgiu. Dnes nás čaká vrchol duchovna i bojového umenia – slávny ŠAOLINSKÝ CHRÁM. Keď v Európe zanikala Rímska ríša, v horách pohoria Songshan, v krajine hmiel a tisícročných borovíc, sa písala iná kapitola dejín. Budhizmus sem prišiel z Indie, no práve tu sa spojil s pohybom. Šaolinský chrám – dnes súčasť svetového dedičstva UNESCO – nie je len chrám, je to symbol. Symbol duševnej disciplíny, pohybu, dychu a jednoty tela a mysle. A tiež miesto, kde sa zrodil čínsky wushu, a odkiaľ sa bojové umenia rozšírili do celého sveta. Zájdeme k legendárnemu Lesu pagod. Niekoľko stoviek malých kamenných a tehlových veží – hrobky najväčších majstrov. Každá má svoj tvar, výšku, štýl. Niektoré tiché a skromné, iné bohaté a ozdobené. Toto nie je cintorín – je to galéria duchovnej sily. A potom... sa dvere otvárajú. Dvory šaolinských škôl pulzujú životom. Uvidíte stovky, možno tisíce mladých študentov v oranžových róbach, ako s absolútnym sústredením trénujú údery, skoky a meditácie. Šaolinský chrám žije. Nie ako turistická atrakcia, ale ako skutočná škola. Zastavíme sa na ukážku – skutoční majstri nám predvedú techniky, ktorých zmyslom nie je len boj, ale rovnováha. V tele, v dychu, v myšlienke. Vedeli ste, že Zen budhizmus – Chan, ako ho volajú Číňania – sa zrodil práve tu? A že práve v meditácii medzi borovicami Šaolinu sa budhizmus prestal len čítať – a začal sa žiť? Vôňa vonných tyčiniek sa mieša s pokojom hôr. Zameditujeme si – hoci len chvíľu – v priestore, kde sa duchovná história píše bez slov.
Náš čas v Šaoline sa končí, ale dobrodružstvo pokračuje. Večer sa nalodíme na legendárny čínsky ležadlový vlak – a čaká nás cesta do hlavného mesta celej ríše – do PEKINGU. Svet moderného socializmu, cisárskej architektúry, zakázaných palácov a nekonečných bulvárov sa otvára... Čína v celej svojej veľkoleposti nás víta.
Peking nás ešte len začína prekvapovať. Po chráme Nebies a zážitkoch s pekinskými dôchodcami, ktorí premenili cisársky park na tanečný parket a šachový klub pod holým nebom, sa presunieme do úplne iného sveta – sveta cisárskej moci a monumentality. Námestie Nebeského pokoja. Najväčšie námestie na svete, dejisko veľkých dejín, symbol modernej Číny. Tu sa písala história. Tu sa konali prehliadky, revolúcie, prejavy, demonštrácie... A tu, medzi červenými stenami a portrétom Mao Ce-tunga, cítime váhu krajiny, ktorá vedie svoj vlastný príbeh – nezávislý, obrovský, sebaistý. Zakázané mesto – zlatý klinec Pekingu. Impozantná cisárska rezidencia, do ktorej bežný smrteľník nesmel vstúpiť celé stáročia. Palácový komplex s takmer 10 000 miestnosťami, s nekonečnými nádvorami, strážnymi levmi, zlatými dlaždicami a freskami, ktoré rozprávajú príbehy dynastií. Kráčame miestami, kde panovali cisári – neviditeľní, božskí, vzdialení. Kde sa spriadali intrigy, uzatvárali aliancie, kde eunusi ovládali moc, a kde bola každá záhrada presne usporiadaná podľa princípov feng šuej. Prejdeme sa tam, kde kráčali len vyvolení. A dnes – aj my. Popoludní sa prenesieme do úplne iného sveta – moderného Pekingu. Wangfujing – známa obchodná tepna, kde sa stretáva tradícia s moderným konzumným svetom. Luxusné butiky, multietážové nákupné centrá a vôňa kačice pečenej v peci z hruškového dreva. Ale stačí len odbočiť... a všetko sa mení. Ulička nočných chutí. Vitajte na najznámejšom street food trhu v hlavnom meste. Tu zistíme, že čínska kuchyňa nie je len ryža a rezance. Cvrčky, škorpióny, morské hviezdice, hadie mäso... odvážite sa ochutnať? Alebo vás viac zlákajú sladké ryžové koláčiky, čerstvo dusené knedličky či karamelizované ovocie na paličke? Peking je zážitok – pre oči, pre dušu, ale aj pre chuťové poháriky. Večer môže patriť jedinečnej akrobatickej show – ak sa nám podarí získať lístky, čaká vás vystúpenie, ktoré popiera zákony fyziky. Mladučkí akrobati – ohybní, ako by boli bez kostí, silní ako stĺpy Zakázaného mesta – predvedú čísla, ktoré sa nezabúdajú. Tradičné čínske umenie v modernej scéne. Zrýchlený tep, potlesk, napätie – áno, aj to je súčasť veľkomestského Pekingu.
A to všetko je len začiatok. Zajtra sa vydáme k Veľkému múru – k najväčšej stavbe ľudstva, ktorá oddeľovala civilizáciu od chaosu... a dnes spája históriu s legendou.
Tento deň patrí medzi tie, na ktoré sa väčšina cestovateľov po Číne teší najviac. Skoro ráno opúšťame rušný Peking a vydávame sa klimatizovaným autobusom smerom na sever – k VEĽKÉMU ČÍNSKEMU MÚRU. Najikonickejšia stavba Číny, zahalená legendami. Podľa čínskej legendy jediný ľudský výtvor viditeľný z vesmíru – aj keď to nie je pravda, v očiach Číňanov je to najsvätejšia pamiatka národa. Múr, dlhý vyše 6000 kilometrov, prechádza horami, púšťami aj údoliami. My navštívime jednu z najvýznamnejších a zároveň najimpozantnejších častí – strategicky opevnený úsek, ktorý kedysi chránil samotné brány Pekingu. Vystúpime až na obranné veže a z výšin sa nám otvorí dychberúci výhľad na Západné hory, s horizontom rozprestierajúcim sa až k čínskemu hlavnému mestu. Kamenné schody, obranné múry, otvory pre lukostrelcov... Každý kameň tu rozpráva príbeh – o vojnách, o dynastiách, o odvahe a túžbe chrániť domov. Po zaslúženej námahe si oddýchneme a občerstvíme sa v podhorí – v tieni múru, kde už len samotná prítomnosť človeka akoby stíchla pred veľkosťou histórie. Zážitok z prechádzky po Veľkom múre si mnohí uchovajú ako najemotívnejší moment celej cesty.
Po návrate do civilizácie navštívime tradičnú dielňu na spracovanie jadeitu – zeleného pokladu čínskej kultúry. Jadeit je v Číne viac než len kameň – je symbolom večnosti, čistoty a ochrany. Používa sa v medicíne, v duchovnom živote, ako dar pre novorodencov aj ako talizman pre zosnulých. V dielni si ukážeme, ako sa tento vzácny polodrahokam opracováva, čo všetko symbolizuje a prečo ho čínske rodiny dedili z generácie na generáciu.
Popoludní sa presunieme na ďalšie ikonické miesto Pekingu – do Letného paláca. UNESCO pamiatka, ktorá predstavuje vrchol čínskej záhradnej architektúry. Palác, postavený ako letné sídlo cisárskej rodiny dynastie Čching, sa rozkladá pri jazere Kunming, obklopený pavilónmi, pagodami, altánkami a výhľadmi na hory. Prejdeme sa po Dlhej galérii, kde sa každá z vyše 14 000 drevených malieb mení na poetický výjav z čínskej literatúry. Všimneme si mramorovú loď – rozmar cisárovnej Cixi, ktorá túžila po večnej kráse a stabilite – aj keď stála na vode. Letný palác je miestom oddychu, krásy a moci zároveň. Na záver dňa sa pozrieme na súčasný symbol Pekingu – olympijský štadión prezývaný „Vtáčie hniezdo“. Miesto, kde sa písali dejiny športu. Kultová stavba s kapacitou viac ako 91 000 divákov je symbolom modernej Číny – tej, ktorá už dávno nie je len krajinou tradície, ale aj krajina ambícií, výkonu a celosvetového vplyvu. Spolu s olympijským areálom, menami víťazov a ikonickými kruhmi pod čínskym nebom si uvedomíme, že Čína je krajinou kontrastov, v ktorej sa staré a nové nielen prelína, ale žije vedľa seba – v jedinečnej harmónii.
17. deň:
Posledný deň venujeme najznámejšej pamiatke na bohaté cisárske dejiny Číny. Zakázane mesto bude bonbónikom na záver. Ešte pred objavovaním sídlo dynastií veľkých dynastií Ming a Čching si dáme prechádzku po najväčšom námestí na svete. Námestie nebeského pokoja je námestím, na ktorom nenájdeme lavičky, a nesmieme naň jazdiť na bicykli (tanky sem však vstúpiť môžu) Je to ale tiež miesto, kde sa ráno pred východom slnka vyvesuje čínska vlajka za zvuku čínskej hymny, a kde mladí pionieri strážia monument venovaný obetiam občianskej vojny. Zakázané mesto malo podľa legiend 9999 miestností. Dodnes je najrozsiahlejším palácovým komplexom na svete. Väčšina stavieb je z dreva a mramoru. Najkrajšia ukážka čínskej imperiálnej architektúry inšpirovanej moderným feng šuej je pod ochranou UNESCO. Príbehy, ktoré sa odohrávali v rámci jednotlivých častí mesta, sa dodnes rozprávajú ako rozprávky a legendy v čínskych rodinách. Zakázané mesto, alebo dnes už Palácové múzeum je súčasťou prehliadky hlavného mesta Číny. Dokonalá bodka za spoznávaním obrovskej rôznorodej krajiny. Poobede návšteva popredného hodvábneho trhu alebo nákupy na pešej zóne Wangfujing. Transfer na letisko, odlet domov.
V prípade akýchkoľvek ďalších otázok prosím volajte +421 940 994 004
